Ubytovacie zariadenia navštívilo v januári medziročne viac hostí
13. 3. 2024
Ubytovacie zariadenia cestovného ruchu na Slovensku navštívilo v januári tohto roka 374.000 hostí, čo bolo medziročne viac o osem percent. Návštevnosť sa takmer vyrovnala hodnotám v turisticky úspešnom roku 2019, ale do hodnôt rekordného januára 2020 chýbalo ubytovateľom ešte 17 percent návštevníkov. Hostia strávili v hoteloch a penziónoch o takmer 11 percent viac nocí ako pred rokom, ich počet prekročil 958-tisíc, priemerná doba pobytu v januári predstavovala 2,6 noci. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Dvojtretinový podiel v štruktúre ubytovaných hostí tvorili domáci návštevníci, ich počet medziročne vzrástol na 238.000 hostí. V porovnaní s rekordným januárom 2020 (posledný január neovplyvnený pandémiou) chýbalo ubytovateľom 16 % domácich turistov (44-tisíc). Počet zahraničných návštevníkov medziročne narástol takmer o desatinu (na 136.000 cudzincov), bolo ich o 18 percent menej ako v roku 2020.
Najviac hostí navštívilo kraje zamerané na zimný cestovný ruch na horách, Žilinský a Prešovský, ktoré spolu tvorili viac ako polovicu celkovej návštevnosti. Oba tieto regióny mali nad 60-tisíc domácich hostí a líšili sa len počtom cudzincov, ktorých bolo výrazne menej v Prešovskom kraji. Na treťom mieste bol Bratislavský kraj, ktorý navštívilo 19 percent turistov SR a ako v jedinom regióne tu väčšinu hostí tvorili zahraniční hostia.
V medziročnom porovnaní návštevnosť vzrástla vo všetkých krajoch Slovensko okrem Košického kraja. Ani jeden región však nedosiahol rekordy počtu návštevníkov z januára 2020. Najbližšie k nim bol Žilinský kraj, ktorému chýbalo už len sedem percent hostí, ostatné regióny zaostávali dvojciferne. Najvýraznejší prepad o viac ako štvrtinu mali Trenčiansky, Nitriansky a Bratislavský kraj.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Ak neprídu dodatočné zdroje, poisťovne pristúpia k reštrikčným opatreniam
4. 10. 2019
Stále sa čaká, že systém bude tento rok dofinancovaný. Ak neprídu do rezortu zdravotníctva dodatočné zdroje, zdravotné poisťovne pristúpia k reštrikčným opatreniam smerom k liekom a liekovej politike. Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) o tom informovala agentúru SITA po rokovaniach s poisťovňami. "Pokiaľ štát nezabezpečí to, čo garantoval, že bude nedostatok finančných prostriedkov, tak Dôvera a Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) nám nie sú schopné dofinancovať tento rok," informoval prezident ANS Marián Petko. Sociálny balíček aj rekreačné poukazy. Od oboch poisťovní má asociácia čiastočne vykrytý sociálny balíček, no nemá vykryté rekreačné poukazy, ktoré boli prijaté až po štátnom rozpočte a neboli plánované ani v rozpočte pre zdravotníctvo.
Ako uviedol prezident ANS, obe poisťovne stále nevedia, do akej miery sa budú musieť opatrenia robiť, keďže sa stále čaká, že systém bude tento rok dofinancovaný. "Čo sa týka rokovania s Unionom, ANS má zabezpečené sociálne balíčky a rekreačné poukazy odhadom, pretože nikto presne nevie, aké percento zamestnancov ich využije. Aj zdravotná poisťovňa Union však informovala, že bez ďalších finančných prostriedkov v tomto roku budú musieť robiť opatrenia, nie však smerom k zmluvám ANS," informoval Petko. Asociácia potrebuje na tento rok dofinancovanie vo výške 10 miliónov eur. "O to sme menej schopní platiť za lieky, špeciálny materiál, za bežnú prevádzku nemocníc. Nemocnice nemôžu byť spravované tak, ako by mali, keby mali dostatok peňazí, čo v konečnom dôsledku vždy pocíti pacient," upozornil Petko. ANS minulý týždeň rokovala o dofinancovaní so zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union, rokovanie so VšZP prebehlo ešte predtým.
"Na poslednom rokovaní so zástupcami ANS sme informovali, že bez dofinancovania systému nebude možné zvýšenie úhrad za poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Dokonca bude potrebné pristúpiť k reštrikčným opatreniam najmä v oblasti liekov, zdravotníckych pomôcok a špeciálneho zdravotníckeho materiálu," konštatoval Matej Štepianský z Dôvery. Ako uviedol, Dôvera finančne kryje legislatívne nároky nemocníc v oblasti miezd a sociálnych balíčkov. Otvorená však zostala otázka rekreačných poukazov, pri ktorých bude poisťovňa poznať ich skutočné čerpanie až na konci roka.
"Union zdravotná poisťovňa má v zmluvách zohľadnené všetky finančné požiadavky Asociácie nemocníc Slovenska na pokrytie zákonných nárokov na rok 2019, vrátane rekreačných poukazov a aj sociálnych balíčkov. Dlhodobo však upozorňujeme na nevyhnutnú potrebu dofinancovania zdravotníctva," informoval hovorca Union poisťovne Matej Neumann.
VšZP po rokovaní s ANS, ktoré sa konalo v polovici septembra, informovala, že "ANS v záujme lepšej identifikácie skutočných finančných potrieb deklarovala ochotu poskytnúť VšZP do konca septembra informácie o nákladoch, ktoré vznikli nemocniciam využívaním rekreačných poukazov najmä v letných mesiacoch". Štátna poisťovňa tieto údaje zatiaľ k dispozícii nemá. "Ale keďže je len 2. október, tak sme si istí, že prísľub ANS platí a tieto údaje čoskoro získame," informovala VšZP.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Novela zákona o potravinách
2. 10. 2019
Na základe nariadenia sú novelou zákona splnomocnené orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy a orgány verejného zdravotníctva určiť na účely výkonu úradných kontrol potravín vstupujúcich do EÚ z tretích krajín hraničné kontrolné stanice, pričom sú zároveň oprávnené pozastaviť alebo zrušiť činnosť hraničných kontrolných staníc, ak nebudú spĺňať minimálne požiadavky ustanovené v nariadení.
Oproti doterajšej právnej úprave sa novelou zákona rozširujú kompetencie orgánov úradnej kontroly potravín Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, a to v oblasti vykonávania úradnej kontroly potravín rastlinného pôvodu na miestach uvedených v nariadení (EÚ) 2017/625 a v oblasti úradnej kontroly poľnohospodárskych produktov a potravín s chráneným označením pôvodu, chráneným zemepisným označením, označením zaručenej tradičnej špeciality, označením nepovinnými výrazmi kvality alebo liehovín so zemepisným označením v zariadeniach spoločného stravovania.
Právna úprava tejto novely zákona odstraňuje aj niektoré z doterajších nedostatkov v zákone, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe orgánov úradnej kontroly potravín. Nedostatky sa týkali najmä oznamovania príchodu zásielok dovážaných prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov z tretích krajín, spôsobu poverovania akreditovaných úradných laboratórií na výkon analýzy vzoriek odobratých pri úradnej kontrole potravín a vydávania úradných certifikátov orgánmi úradnej kontroly potravín prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, ktorí vyrábajú potraviny v Slovenskej republike a ktorí umiestňujú potraviny na trh tretej krajiny.
Úhrada za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
2. 10. 2019
Zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska upravuje od 1. 1. 2020 platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, tzv. koncesionárske poplatky.
Podľa platnej úpravy tohto zákona sú ustanovené rôzne sadzby koncesionárskych poplatkov, ktoré platia týmto zákonom vymedzené fyzické a právnické osoby. Sadzba koncesionárskych poplatkov pre každú fyzickú osobu, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome je 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac, pričom tento zákon vymedzuje určité fyzické osoby, ktoré majú nárok na zníženie sadzby koncesionárskych poplatkov na polovicu, ako aj fyzické osoby, ktoré sú oslobodené od povinnosti platiť koncesionárske poplatky.
Cieľom predkladateľov tejto novely zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska je oslobodiť od povinnosti platiť koncesionárske poplatky všetky fyzické osoby, ktoré podľa tohto zákona v súčasnosti platia koncesionárske poplatky v polovičnej sadzbe, t.j. 2,32 eura mesačne. Jedná sa o:
- poberateľov dôchodkových dávok (starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského a vdoveckého dôchodku, a sirotského dôchodku), ktorí nemajú pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti a nežijú v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti,
- poberateľov dávky v hmotnej núdzi a osoby spoločne posudzované s poberateľom dávky v hmotnej núdzi.
Práve tieto fyzické osoby sú v mnohých prípadoch ohrozené rizikom chudoby, preto je požadovanie platiť koncesionárske poplatky aj v polovičnej sadzbe od týchto fyzických osôb vzhľadom na možné negatívne sociálne dôsledky nevhodné. V dôsledku zmeny právnej úpravy všetky vyššie uvedené fyzické osoby zaznamenajú ročnú úsporu na platbách za koncesionárske poplatky v sume 27,84 eur ročne. Predkladatelia majú zato, že po oslobodení vyššie uvedených fyzických osôb od povinnosti platiť koncesionárske poplatky v polovičnej sadzbe dôjde k ďalšiemu miernemu zvýšeniu životnej úrovne týchto fyzických osôb.
Chýbajúce lieky rieši aj Európa
30. 9. 2019
Problém s nedostatkom liečiv, ktorý trápi aj Slovensko, už zaregistrovala aj Európska lieková agentúra. Tá v júli vyzvala členské štáty, aby sa témou vážne zaoberali. Hoci by sa mohlo zdať, že určenie, kedy je lieku primálo, je relatívne jednoduché. Definícia – lekár nemá pacientovi čo ponúknuť a lekárnik nemá za vyradené liečivo adekvátnu náhradu – však neplatí.
Okrem koncových užívateľov, teda pacientov, dôsledky pociťujú ostatní stakeholderi a vôbec celý systém zdravotnej starostlivosti. Nedostatok liečiv bol jednou z tém, na ktoré upozornili odborníci počas konferencie HN Slovenské zdravotníctvo 2019, ktorá sa konala minulý týždeň.