Ubytovacie zariadenia navštívilo v januári medziročne viac hostí
13. 3. 2024
Ubytovacie zariadenia cestovného ruchu na Slovensku navštívilo v januári tohto roka 374.000 hostí, čo bolo medziročne viac o osem percent. Návštevnosť sa takmer vyrovnala hodnotám v turisticky úspešnom roku 2019, ale do hodnôt rekordného januára 2020 chýbalo ubytovateľom ešte 17 percent návštevníkov. Hostia strávili v hoteloch a penziónoch o takmer 11 percent viac nocí ako pred rokom, ich počet prekročil 958-tisíc, priemerná doba pobytu v januári predstavovala 2,6 noci. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Dvojtretinový podiel v štruktúre ubytovaných hostí tvorili domáci návštevníci, ich počet medziročne vzrástol na 238.000 hostí. V porovnaní s rekordným januárom 2020 (posledný január neovplyvnený pandémiou) chýbalo ubytovateľom 16 % domácich turistov (44-tisíc). Počet zahraničných návštevníkov medziročne narástol takmer o desatinu (na 136.000 cudzincov), bolo ich o 18 percent menej ako v roku 2020.
Najviac hostí navštívilo kraje zamerané na zimný cestovný ruch na horách, Žilinský a Prešovský, ktoré spolu tvorili viac ako polovicu celkovej návštevnosti. Oba tieto regióny mali nad 60-tisíc domácich hostí a líšili sa len počtom cudzincov, ktorých bolo výrazne menej v Prešovskom kraji. Na treťom mieste bol Bratislavský kraj, ktorý navštívilo 19 percent turistov SR a ako v jedinom regióne tu väčšinu hostí tvorili zahraniční hostia.
V medziročnom porovnaní návštevnosť vzrástla vo všetkých krajoch Slovensko okrem Košického kraja. Ani jeden región však nedosiahol rekordy počtu návštevníkov z januára 2020. Najbližšie k nim bol Žilinský kraj, ktorému chýbalo už len sedem percent hostí, ostatné regióny zaostávali dvojciferne. Najvýraznejší prepad o viac ako štvrtinu mali Trenčiansky, Nitriansky a Bratislavský kraj.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Rezort hospodárstva pozastavil dotácie na elektromobily
1. 4. 2020
Ministerstvo hospodárstva dočasne pozastavilo pre krízu spôsobenú šírením ochorenia COVID-19 projekt na podporu kúpy elektromobilov. Doteraz podpísané zmluvy s vyše stovkou úspešných žiadateľov zostávajú v platnosti, ich žiadosti o vyplatenie dotácie vybavuje rezort priebežne. Ďalšie žiadosti spracúva, no projekt bude pokračovať až po skončení krízy.
Rezort hospodárstva zároveň rozhodol o zrušení druhého kola výzvy na budovanie nabíjacích staníc. Informoval o tom v stredu tlačový odbor ministerstva. "Súčasná kríza zasiahla aj automobilový priemysel, časť podnikov pozastavila výrobu, čo môže spôsobiť nedostatok elektrických vozidiel na trhu," uviedol štátny tajomník ministerstva Karol Galek. Obstaranie vozidla do 12 mesiacov od podpísania zmluvy je pritom zmluvnou podmienkou na poskytnutie dotácie. "Rozhodnutie o pozastavení dotačného projektu sme urobili v záujme kupujúcich, aby im nevypršala lehota, v ktorej si elektromobil môžu zabezpečiť," zdôraznil Galek.
Umiestňovanie stavby - zmeny
30. 3. 2020
VYHLÁŠKA Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 34/2020 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie došlo k zmene v umiestňovaní stavby s účinnosťou od 1. 3. 2020.
Potrubné, telekomunikačné a elektrické rozvody a vedenia (ďalej len „rozvod a vedenie“), ktoré tvoria horizontálnu stavebnotechnicky a prevádzkovo neprerušovanú líniu, sa v zastavanom území obce umiestňujú spravidla pod povrch zeme. Nad povrchom zeme možno v zastavanom území obce takéto rozvody a vedenia umiestniť, ak
a) ide o výmenu, modernizáciu, opravu alebo o rekonštrukciu existujúcich nadzemných rozvodov a vedení, pričom sa nemení ich trasa,
b) ide o pridávanie rozvodov a vedení k existujúcim nadzemným rozvodom a vedeniam, pričom sa nemení ich trasa a zároveň sú dodržané podmienky ochrany existujúcich nadzemných rozvodov a vedení,
c) ide o križovanie vodných tokov, roklín alebo podobných krajinotvorných útvarov,
d) ide o vyústenie alebo ukončenie rozvodov a vedení, ktoré sa obvykle umiestňujú nad povrchom zeme, ako napríklad vyústenie v rozvodných skriniach, ukončenie v zariadeniach umiestnených nad povrchom zeme alebo na existujúcich stavbách, alebo
e) s tým súhlasí obec, o ktorej zastavané územie ide, ak
1. umiestnenie rozvodov a vedení pod povrch zeme je technicky nemožné, je spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo vyžaduje vynaloženie neprimeraných nákladov, ako napríklad pri stiesnených priestorových podmienkach, alebo
2. ide o predĺženie existujúcich nadzemných rozvodov a vedení.
Rozsah postupu výpočtu energetického hodnotenia nových a obnovovaných budov
27. 3. 2020
Vyhláškou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky z 11. februára 2020 č. 35/2020 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 364/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení vyhlášky č. 324/2016 Z. z., bola vo vyhláške zavedená nová príloha č. 1.
Projektové hodnotenie alebo normalizované hodnotenie sa spracúva ako:
1. Tepelnotechnický návrh a posúdenie stavebných konštrukcií a budovy
a) Základné údaje o stavebných konštrukciách a budove
b) Geometrická schéma budovy, orientácia podľa svetových strán, rozdelenie na tepelné zóny
c) Požiadavky a kritériá na konštrukcie teplovýmenného obalu budovy a vnútorné deliace konštrukcie
d) Navrhované riešenie stavebných konštrukcií
e) Posúdenie tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií
1. posúdenie kritéria na minimálne tepelnoizolačné vlastnosti stavebných konštrukcií [výpočet súčiniteľa prechodu tepla všetkých druhov (skladieb) plných stavebných konštrukcií, všetkých druhov a veľkostí otvorových konštrukcií podľa orientácie];
2. posúdenia kritéria na minimálnu teplotu vnútorného povrchu (posúdenie detailov metódou plošného teplotného poľa), rizika rastu plesní a rosného bodu (zasklené konštrukcie;
3. posúdenie kritéria na minimálnu priemernú výmenu vzduchu v miestnosti vrátane stanovenia objemu vzduchu výmenou spätným získavaním tepla (rekuperáciou);
4. posúdenie energetického kritéria (mesačnou alebo hodinovou metódou);
5. posúdenie potreby tepla na vykurovanie a preukázanie predpokladu splnenia energetickej hospodárnosti budovy (podľa kategórie budovy);
6. posúdenie kondenzácie vodnej pary v stavebných konštrukciách
f) Hodnotenie podľa technickej normy alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami
2. Energetické posúdenie technického systému budovy
Posúdenie sa vykoná v závislosti od technického riešenia a rozsahu zabudovania technických systémov so stanovením potreby tepla/energie pre jednotlivé miesta spotreby a energetický nosič (napr. plyn, elektrina):
a) miesto spotreby na vykurovanie,
b) miesto spotreby na prípravu teplej vody,
c) miesto spotreby na chladenie a vetranie,
d) miesto spotreby energie na osvetlenie.
3. Posúdenie globálneho ukazovateľa
a) výpočet potreby dodanej energie podľa energetických nosičov,
b) výpočet primárnej energie,
c) výpočet emisií oxidu uhličitého (CO2).
4. Prílohy dokladujúce výpočet podľa bodov 1, 2, 3.
Vyhláška a tým aj nový príloha č. 1 nadobudla účinnosť 10. marca 2020.
NBS vydala nový odhad
25. 3. 2020
Podľa čierneho scenára môže ekonomika padnúť až o 10 %. Slovenská centrálna banka z dôvodu extrémne rýchlo sa meniaceho prostredia na Slovensku aj v zahraničí vymenila svoju štandardnú strednodobú predikciu za možné scenáre. Ekonomika tento rok podľa odhadu Národnej banky Slovenska vykáže kvôli pandémii spôsobenej koronavírusom pokles o 1,4 až 9,4 percenta.
Najpravdepodobnejším scenárom je prepad najmenej o 4,5 percenta. NBS to uviedla v najnovšej prognóze, do ktorej nezahrnula opatrenia vlád a centrálnych bánk na zmiernenie krízy. Recesia môže na Slovensku dočasne pripraviť o prácu približne 75-tisíc až 130-tisíc ľudí.