Ubytovacie zariadenia navštívilo v januári medziročne viac hostí
13. 3. 2024
Ubytovacie zariadenia cestovného ruchu na Slovensku navštívilo v januári tohto roka 374.000 hostí, čo bolo medziročne viac o osem percent. Návštevnosť sa takmer vyrovnala hodnotám v turisticky úspešnom roku 2019, ale do hodnôt rekordného januára 2020 chýbalo ubytovateľom ešte 17 percent návštevníkov. Hostia strávili v hoteloch a penziónoch o takmer 11 percent viac nocí ako pred rokom, ich počet prekročil 958-tisíc, priemerná doba pobytu v januári predstavovala 2,6 noci. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Dvojtretinový podiel v štruktúre ubytovaných hostí tvorili domáci návštevníci, ich počet medziročne vzrástol na 238.000 hostí. V porovnaní s rekordným januárom 2020 (posledný január neovplyvnený pandémiou) chýbalo ubytovateľom 16 % domácich turistov (44-tisíc). Počet zahraničných návštevníkov medziročne narástol takmer o desatinu (na 136.000 cudzincov), bolo ich o 18 percent menej ako v roku 2020.
Najviac hostí navštívilo kraje zamerané na zimný cestovný ruch na horách, Žilinský a Prešovský, ktoré spolu tvorili viac ako polovicu celkovej návštevnosti. Oba tieto regióny mali nad 60-tisíc domácich hostí a líšili sa len počtom cudzincov, ktorých bolo výrazne menej v Prešovskom kraji. Na treťom mieste bol Bratislavský kraj, ktorý navštívilo 19 percent turistov SR a ako v jedinom regióne tu väčšinu hostí tvorili zahraniční hostia.
V medziročnom porovnaní návštevnosť vzrástla vo všetkých krajoch Slovensko okrem Košického kraja. Ani jeden región však nedosiahol rekordy počtu návštevníkov z januára 2020. Najbližšie k nim bol Žilinský kraj, ktorému chýbalo už len sedem percent hostí, ostatné regióny zaostávali dvojciferne. Najvýraznejší prepad o viac ako štvrtinu mali Trenčiansky, Nitriansky a Bratislavský kraj.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Pomoc štátu pre cestovný ruch sa javí ako dostatočná
19. 10. 2020
Vzhľadom na očakávané výpadky tržieb, ktoré od začiatku koronakrízy sledujeme, sa výška štátnej pomoci v avizovanej schéme pre cestovný ruch javí ako dostatočná, uviedol to generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) Marek Harbuľák. Zároveň verí, že táto pomoc bude v maximálnej miere aj využitá.
"V prípade hotelov, penziónov i reštaurácií môžem skonštatovať, že minimálne za obdobie mesiacov apríl a máj bude čerpanie výrazne vysoké, pretože v tom čase boli tieto prevádzky povinne zatvorené, teda mali 100 percentný pokles, s výnimkou malej časti reštaurácií, ktoré realizovali predaj cez okienko," predpokladá Harbuľák.
Podotkol, že aj počas nasledujúcich mesiacov bol prepad v tržbách vysoký, nielen v mestských hoteloch, ale aj ďalších zariadeniach cestovného ruchu.
"A pokiaľ niektoré podniky mali v mesiaci júl a august dobrú sezónu, tak za toto obdobie čerpať pomoc nebudú môcť. Ale vidíme, že vzhľadom na opatrenia, ktoré boli prijaté v posledných týždňoch, znova narastie počet zariadení, ktoré budú mať pokles tržieb vyšší ako 40 percent. A táto situácia bude pretrvávať aj v mesiaci október a november," myslí si.
Verí však, že v januári a nasledujúcich mesiacoch sa počet takýchto žiadateľov zníži a v maximálnej miere budú môcť poskytovať služby hosťom.
Harbuľák skonštatoval, že táto schéma vychádza aj z návrhov AHRS, ktoré predkladali ministerstvu dopravy.
V
Inflácia sa v septembri udržala na trojročnom minime
14. 10. 2020
Medziročná miera inflácie na Slovensku v septembri zostala na augustovej úrovni 1,4 percenta, keď ceny tovarov a služieb rástli najpomalšie od leta 2017. Vyplýva to z dnešných informácií Štatistického úradu SR.
V septembri stúpli oproti rovnakému obdobiu vlani ceny tovarov a služieb takmer vo všetkých sledovaných sektoroch. V doprave naopak o 6,4 percenta klesli, a to kvôli lacnejším pohonným hmotám. Zvoľnilo tempo zdražovania potravín i cien v sektore energií a bývania, ktoré majú spolu značný podiel na výdavkoch domácností. V eurozóne ceny podľa rýchleho odhadu európskeho štatistického úradu Eurostat v septembri klesli medziročne o 0,3 percenta. Aj v predchádzajúcom období bola inflácia na Slovensku oproti eurozóne vyššia.
Vláda schválila rozpočet. Deficit bude cez sedem percent
14. 10. 2020
Ministri na svojom dnešnom rokovaní schválili rozpočet na budúci rok z dielne rezortu ministerstva financií. Deficit očakávajú vo výške 7,44 percenta. Mal by tak klesnúť z tohtoročných odhadovaných 9,68 percenta. Hrubý verejný dlh sa má v budúcom roku vyšplhať na 65 percent.
"Je pravda, že tento rozpočet sa rodil veľmi rýchlo, ale, žiaľ, bolo to spôsobené aj súčasnou situáciou, v ktorej sa nachádzame, a ktorá je z histórie Slovenska aj bezprecedentná, a takisto aj z pohľadu tvorby rozpočtu," skonštatoval pred rokovaním minister financií Eduard Heger. Aktuálna pandémia sa tak prejaví ešte horšie ako hospodárska kríza. Tá v rokoch 2009 a 2010 poslala hospodárenie štátu dva roky za sebou do mínusu osem percent.
Výkon rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku
12. 10. 2020
Vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení zaviazala prijať takú právnu úpravu zaisťovania majetku, ktorá v súlade s medzinárodnými štandardmi vyplývajúcimi zo záväzkov Slovenskej republiky v tejto oblasti, zabezpečí efektívne vyhľadávanie, zaisťovanie a odnímanie výnosov z trestnej činnosti a zavedenie jasných a účelných pravidiel pre správu zaisteného majetku a nakladanie s ním. Osobitný dôraz sa má venovať zamedzeniu účelových prevodov nelegálne získaného majetku vykonávaných s cieľom mariť výkon majetkových trestov uložených v trestnom konaní. Okrem toho programové vyhlásenie vlády vyslovene vyžaduje zriadenie úradu, ktorý bude spravovať majetok zaistený v trestnom konaní, pri správe daní a ciel, ako aj pri výkone medzinárodných sankcií.
Nosnou právnou úpravou je samotný zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. I). Cieľom tejto právnej úpravy je zaviesť režim správy majetku zaisteného najmä v trestnom konaní, pričom táto právna úprava sa bude používať aj v rámci iných procesov (napr. daňové konanie, výkon medzinárodných sankcií, či preukazovanie pôvodu majetku). Návrh zákona upravuje štátne orgány, ktoré budú zodpovedné za správu zaisteného majetku, práva a povinnosti osôb dotknutých zaistením majetku a správcu zaisteného majetku. Návrhom zákona sa zriaďuje Úrad pre správu zaisteného majetku, ktorý bude zabezpečovať správu zaisteného majetku podľa predloženého návrhu zákona. S navrhovanou úpravou v čl. I úzko súvisí rozšírenie katalógu zaisťovacích inštitútov v Trestnom poriadku (čl. III).