Ubytovacie zariadenia navštívilo v januári medziročne viac hostí
13. 3. 2024
Ubytovacie zariadenia cestovného ruchu na Slovensku navštívilo v januári tohto roka 374.000 hostí, čo bolo medziročne viac o osem percent. Návštevnosť sa takmer vyrovnala hodnotám v turisticky úspešnom roku 2019, ale do hodnôt rekordného januára 2020 chýbalo ubytovateľom ešte 17 percent návštevníkov. Hostia strávili v hoteloch a penziónoch o takmer 11 percent viac nocí ako pred rokom, ich počet prekročil 958-tisíc, priemerná doba pobytu v januári predstavovala 2,6 noci. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Dvojtretinový podiel v štruktúre ubytovaných hostí tvorili domáci návštevníci, ich počet medziročne vzrástol na 238.000 hostí. V porovnaní s rekordným januárom 2020 (posledný január neovplyvnený pandémiou) chýbalo ubytovateľom 16 % domácich turistov (44-tisíc). Počet zahraničných návštevníkov medziročne narástol takmer o desatinu (na 136.000 cudzincov), bolo ich o 18 percent menej ako v roku 2020.
Najviac hostí navštívilo kraje zamerané na zimný cestovný ruch na horách, Žilinský a Prešovský, ktoré spolu tvorili viac ako polovicu celkovej návštevnosti. Oba tieto regióny mali nad 60-tisíc domácich hostí a líšili sa len počtom cudzincov, ktorých bolo výrazne menej v Prešovskom kraji. Na treťom mieste bol Bratislavský kraj, ktorý navštívilo 19 percent turistov SR a ako v jedinom regióne tu väčšinu hostí tvorili zahraniční hostia.
V medziročnom porovnaní návštevnosť vzrástla vo všetkých krajoch Slovensko okrem Košického kraja. Ani jeden región však nedosiahol rekordy počtu návštevníkov z januára 2020. Najbližšie k nim bol Žilinský kraj, ktorému chýbalo už len sedem percent hostí, ostatné regióny zaostávali dvojciferne. Najvýraznejší prepad o viac ako štvrtinu mali Trenčiansky, Nitriansky a Bratislavský kraj.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Ceny potravín nekopírujú zlacňovanie surovín, z ktorých sa vyrábajú
26. 3. 2009
Preto si na ne onedlho posvietia kontrolóri ministerstiev financií a pôdohospodárstva. Silné euro a slabé susedné meny otvorili cenové nožnice, ale ceny sú drahšie aj preto, lebo výrobcovia a obchodníci príliš pomaly alebo vôbec nereagujú na zlacňovanie vstupných surovín.
Cenová rada rozhodla, že vo vybraných
podnikoch spracovateľského priemyslu urobia kontrolu ministerstvá. Zistia, či
sa v tvorbe cien dodržiavajú trhové prístupy. Kontrole sa nevyhnú mliekárne,
výrobcovia a spracovatelia múky a producenti tukov a stolových olejov.
Cenová rada bude rokovať aj s obchodnými
reťazcami, pretože ten istý reťazec napríklad v Maďarsku je podstatne lacnejší
ako na Slovensku.
Podľa štátneho tajomníka rezortu
pôdohospodárstva si mnohí výrobcovia aj predajcovia žijú na úkor krízy.
Ministerstvo financií prijalo odporúčania
cenovej rady a je pripravené kontroly
urobiť. Firmy, ktoré budú musieť predložiť všetky cenové a ďalšie doklady budú
známe už o dva týždne.
Investujte do turizmu
25. 3. 2009
Publikáciu s týmto názvom vydalo Ministerstvo
hospodárstva SR. Láka ňou potenciálnych investorov do cestovného ruchu. Výhodou
Slovenska sú nízke mzdy, daňový systém s 19-percentnou rovnou daňou, flexibilný
pracovný trh, pracovné právo, rozvoj infraštruktúry, dobrá znalosť cudzích
jazykov, výkonná ekonomika, vzdelaná pracovná sila aj zavedenie spoločnej
európskej meny.
Podľa reozortu hospodárstva je rozvoj turizmu jednou z
priorít vlády. Štát je pripravený potenciálnym investorom poskytnúť aj pomoc, a
to vo forme úľav na dani, príspevok na novovytvorené pracovné miesta, finančný
príspevok, či zvýhodnené podmienky pri získavaní nehnuteľného majetku štátu
alebo obcí.
Dopady odkladu splátok úveru či hypotéky
25. 3. 2009
V prípade, že nevládzete splácať pôžičku alebo úver, je možné banku požiadať buď o odloženie splátok, predĺženie ich splatnosti, individuálne splátky či o konsolidáciu dlhov.
Odloženie splátok však neznamená, že nemusíte
platiť nič. Potrebné je rátať s poplatkami za zmenu zmluvných podmienok,
predĺží sa čas splácania a teda i úver.
Platenie úveru sa predĺži a predraží aj pri
predĺžení splatnosti splátok.
Aj tu platí staré známe - všetko niečo stojí,
najmä pri zmene zmluvných podmienok. No rozhodne sa vždy treba dohodnúť s
bankou. Bez dohody by sa žiadne vážne rozhodnutia nemali robiť svojvoľne.
Čo robiť, ak nemáte peniaze na úver či
hypotéku
- nepodľahnite panike a racionálne zvažujte
pohľad na možné riešenia
- preštudujte si úverovú zmluvu - aké sankcie
vás čakajú za neplnenie povinností
- ak je úver poistený, treba si preveriť
možnosti uplatniť si nárok na plnenie v poisťovni
- napíšte
list alebo žiadosť banke a navrhnite
viac možností splácania
- ústne dohody s bankovou inštitúciou žiadajte
potvrdiť písomne
- všetku komunikáciu si archivujte vo
viacerých kópiách
- neprerušujte komunikáciu s bankou -
odpovedajte jej do niekoľkých dní
- ak vám nevyhovuje riešenie, ktoré vám
navrhli, nebojte sa odmietnuť ho jasnými argumentami a navrhnite iné možnosti
- počítajte s vyššími nákladmi - poplatkami za
zmeny v zmluve, vyššími úrokmi či sankciami
- neberte si ďalšie úvery na preklenutie
problémov s existujúcimi pôžičkami.
Požiadajte o individuálne splátky
Informujte banku, aké máte možnosti splácania.
Konsolidácia dlhov je pre niektorých dobrou možnosťou. No nie pre všetkých.
Klienti, ktorí už v úverovom registri figurujú ako dlžníci sa podľa bankovej
ombudsmanky len ťažko dostanú k banke, ktorá by mala záujem im opäť
požičať. Konsolidácia dlhov je spôsob
vhodných pre tých, ktorých platby ochádzali včas, ale potrebujú si urovnať dlhy
v rôznych spoločnostiach do jedného prehľadného dlhu, prípadne lacnejšieho.
Slovensko patrí do prvej tridsiatky
24. 3. 2009
Pre biznis je Slovensko stále atraktívne. Vyplýva to z rebríčka časopisu Forbes, podľa ktorého patríme do prvej tridsiatky najatraktívnejších krajín.
Rebríček Forbes podobne ako decembrové rozhodnutie
agentúry Standard & Poor’s zvýšiť Slovensku ratingovú známku na A+, teda
najvyšší stupeň v regióne, pripomína podceňovaný význam, ktorý má prijatie eura
pre vyhliadky slovenského hospodárstva uprostred krízy.
Do top trojky najlepších krajín pre podnikanie patrí
USA, Kanada a Dánsko. Slovensko sa
spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky
umiestnilo najvyššie a oproti vlaňajšku si polepšilo o šesť miest. Hlavnú zásluhu na tom má podľa analytikov príprava na euro, ktorá Slovensku umožnila udržať potrebné ekonomické
parametre na uzde. Forbes si všímal pri 127 porovnávaných krajinách vytváranie
podmienok na podnikanie za predchádzajúcich dvanásť mesiacov do februára tohto
roka, ako aj výkonnosť ekonomiky s prihliadnutím na dostupné ekonomické údaje
za rok 2008. Základnými ukazovateľmi boli sloboda podnikania, osobná sloboda a
vlastnícke práva, inovácie, technológie, korupcia, ochrana investorov, daňové
zaťaženie a trh.
V porovnaní s minuloročným hodnotením si Slovensko
pohoršilo v daňovej oblasti. Toto zhoršenie
spôsobila vyššia administratívna záťaž, ako aj skomplikovanie dovtedy
jednoduchého daňového systému.
Česko sa v rebríčku umiestnilo na 38. mieste.