Ubytovacie zariadenia navštívilo v januári medziročne viac hostí
13. 3. 2024
Ubytovacie zariadenia cestovného ruchu na Slovensku navštívilo v januári tohto roka 374.000 hostí, čo bolo medziročne viac o osem percent. Návštevnosť sa takmer vyrovnala hodnotám v turisticky úspešnom roku 2019, ale do hodnôt rekordného januára 2020 chýbalo ubytovateľom ešte 17 percent návštevníkov. Hostia strávili v hoteloch a penziónoch o takmer 11 percent viac nocí ako pred rokom, ich počet prekročil 958-tisíc, priemerná doba pobytu v januári predstavovala 2,6 noci. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Dvojtretinový podiel v štruktúre ubytovaných hostí tvorili domáci návštevníci, ich počet medziročne vzrástol na 238.000 hostí. V porovnaní s rekordným januárom 2020 (posledný január neovplyvnený pandémiou) chýbalo ubytovateľom 16 % domácich turistov (44-tisíc). Počet zahraničných návštevníkov medziročne narástol takmer o desatinu (na 136.000 cudzincov), bolo ich o 18 percent menej ako v roku 2020.
Najviac hostí navštívilo kraje zamerané na zimný cestovný ruch na horách, Žilinský a Prešovský, ktoré spolu tvorili viac ako polovicu celkovej návštevnosti. Oba tieto regióny mali nad 60-tisíc domácich hostí a líšili sa len počtom cudzincov, ktorých bolo výrazne menej v Prešovskom kraji. Na treťom mieste bol Bratislavský kraj, ktorý navštívilo 19 percent turistov SR a ako v jedinom regióne tu väčšinu hostí tvorili zahraniční hostia.
V medziročnom porovnaní návštevnosť vzrástla vo všetkých krajoch Slovensko okrem Košického kraja. Ani jeden región však nedosiahol rekordy počtu návštevníkov z januára 2020. Najbližšie k nim bol Žilinský kraj, ktorému chýbalo už len sedem percent hostí, ostatné regióny zaostávali dvojciferne. Najvýraznejší prepad o viac ako štvrtinu mali Trenčiansky, Nitriansky a Bratislavský kraj.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Zahraničný obchod po 15 rokoch opäť v prebytku
11. 2. 2010
Vlani v decembri vzrástol slovenský export medziročne prvýkrát od septembra 2008, a to o 10,7 %. V porovnaní s rokom 2008 dovoz zostal nezmenený. Vyplýva to z predbežných údajov Štatistického úradu zverejnených dnes.
Celkový vlaňajší objem vývozov sa prepadol o pätinu, dovozy klesli o takmer štvrtinu. Za celý rok 2009 vývoz prevýšil dovoz o 1,26 miliardy eur. Ide o prvý celoročný prebytok zahraničného obchodu od roku 1994.
V dvanástom mesiaci roku 2009 stúpol vývoz na 3,22 miliardy eur. V novembri sa po revízii medziročne prepadol o 0,7 %. Štatistici pôvodne za november vykázali rast exportu o 2,7 %. V decembri sa oproti roku 2008 dovoz nezmenil a dosiahol 3,28 miliardy eur. V novembri sa znížil o 9,3 %. V decembri sa obchodná bilancia dostala do schodku, dovozy prevýšili vývozy o 56,6 milióna eur. Zahraničný obchod bol pritom v novembri ešte v prebytku 150,9 milióna eur.
Za celý rok 2009 sa vývoz oproti roku 2008 prepadol o 19,9 % a dosiahol 39,68 miliardy eur. Dovozy poklesli o 23,6 percenta na 38,43 miliardy eur. Bilancia sa oproti rovnakému obdobiu roka 2008 výrazne zlepšila, a to o viac ako dve miliardy eur.
Noví investori môžu ovplyvniť rast miezd
10. 2. 2010
Vytvorenie podmienok na posilnenie produktívnych odvetví a tvorbu pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou je nádejou pre rast miezd v ťažkých časoch.Slovensko sa v závere roka tešilo z rekordne nízkej inflácie. Inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien bola v novembri a decembri nulová, medziročný rast cien mapovaný národným spotrebiteľským košom dosiahol 0,4 – 0,5 %. Kúpyschopnosť miezd sa oslabovala tak mierne, ako ešte nikdy za ostatné dve desaťročia.
Na prvom mieste nemožno zabúdať na pokles inflácie pri hodnotení dobrého, 4,4-percentného decembrového medziročného reálneho rastu miezd v priemysle. Pri predpoklade, že by sa v uplynulom roku nominálne mzdy vyvíjali rovnako, hodnotenie zmeny ich kúpyschopnosti by vyšlo oveľa inak, ak by sme podobne ako Poľsko, Maďarsko, či Rumunsko vlani čelili 4-5-percentnej inflácii, ku ktorej prispeli aj mimoriadne turbulencie na ich devízových trhoch na prelome rokov 2008 a 2009.
Motorom slovenského vývozu je priemysel. Ako sme sa vlani presvedčili, ten môže citeľne pohnúť osudom slovenského hospodárstva. Aj preto sa pri hodnotení výkonnosti malých a otvorených ekonomík, no najmä ich medzinárodnej konkurencieschopnosti, venuje taká veľká pozornosť práve vývoju priemerných miezd v priemysle (a tie sú zároveň aj najčastejšie prezentovanou spomedzi mzdových štatistík).
V decembri sa priemerné mzdy v slovenskom priemysle medziročne reálne zvýšili o 4,4%, v priemere za celý minulý rok o 0,6%. Medziročne kúpyschopnosť miezd v slovenskom priemysle teda aj v roku vážnej recesie vzrástla. Vlani však v siedmich spomedzi vybraných odvetví mimo priemyslu reálne mzdy medziročne klesli, čo je vývoj, ktorý skôr zodpovedá očakávaniam spojeným s recesiou.
Netreba zabúdať na to, že s výnimkou troch odvetví (stavebníctvo, doprava a skladovanie, informácie a komunikácia) vlani klesala zamestnanosť v slovenskom hospodárstve aj v priemysle (za celý rok o 15%). Pod najväčším tlakom (tak na tržby aj zamestnanosť) sa vlani ocitli spravidla odvetvia, ktoré okrem hospodárskeho oslabenia na exportných trhoch doplácajú aj na svoju nižšiu konkurencieschopnosť (napríklad voči importom z blízkeho, či vzdialenejšieho zahraničia).
Na nižšie mzdy sú spravidla odkázané práve odvetvia s nižšou pridanou hodnotou a limitovaným krátkodobým priestorom pre posilnenie konkurencieschopnosti zvýšením produktivity.
Pre vývoj zamestnanosti aj miezd budú rozhodujúce predovšetkým nové investície. Slovensko bude závislé od príchodu nových investorov. To, akí to budú investori a v ktorých odvetviach, môže ovplyvniť aj to, či budú nové pracovné miesta k rastu miezd prispievať pozitívne, teda či pôjde o odvetvia s vyššími než priemernými mzdami, alebo či sa v nových závodoch zamestnajú ľudia z utlmujúcich odvetví s nižšou pridanou hodnotou.
Priemyselná produkcia vďaka automobilkám vzrástla
9. 2. 2010
V decembri slovenské automobilky pracovali viac dní ako v roku 2008. Tento efekt sa okamžite odrazil aj na raste priemyselnej produkcie. Kým za posledný mesiac minulého roka celková priemyselná produkcia medziročne podľa štatistického úradu narástla o viac ako desatinu, výroba automobiliek si zapísala vzostup takmer o tri štvrtiny.
V tomto roku podľa jednej z analytičiek sa očakáva rast priemyselnej produkcie nad päť percent, maximálne však do desať percent. Ekonómovia a analytici pripomínajú, že oživenie v našej ekonomike a priemysle je podmienené naštartovaním veľkých európskych ekonomík. Priemyselná produkcia v roku 2010 bude len dobiehať predkrízovú úroveň. Najväčší rast sa očakáva odvetviach, kde boli zaznamenaná najväčšie prepady, to je strojárstvo, výroba automobilov a kovovýroba.
Dexiu čaká ťažký rok
8. 2. 2010
Kvôli štátnej pomoci sa dohodla s Bruselom na predaji svojej slovenskej „dcéry“. Klienti Dexia banky sa o svoje vklady nemusia obávať.
Belgicko-francúzsku finančnú skupinu Dexia čaká ťažký rok 2010. Do budúcnosti sa chce výraznejšie zamerať na malobankovníctvo. V piatok (5. Februára) Dexia získala súhlas Európskej komisie s plánom štátnej pomoci s tým, že prisľúbila ponechanie si len niektorých aktív v krajinách západnej Európy.
V rámci plánu reštrukturalizácie sľúbila niektoré opatrenia, napríklad to, že sa zbaví aktív na Slovensku, v Taliansku a Španielsku, ako aj poisťovacieho biznisu v Turecku. Ďalej zredukuje súvahu do roku 2014 v porovnaní s úrovňou v roku 2008 o 35 % a do rovnakého roku zníži aj závislosť od krátkodobého financovania na 10 %.
V budúcnosti plánuje až 60 % príjmov z oblasti malobankovníctva, manažment aktív by mal predstavovať 20 % a zvyšok bude tvoriť úverové financovanie samospráv.
Agentúra Reuters informovala, že spoločnosť očakáva, že tento rok zo svojich aktív na finančnom trhu získa menej, než sa jej to podarilo v minulom roku.