Ubytovacie zariadenia navštívilo v januári medziročne viac hostí
13. 3. 2024
Ubytovacie zariadenia cestovného ruchu na Slovensku navštívilo v januári tohto roka 374.000 hostí, čo bolo medziročne viac o osem percent. Návštevnosť sa takmer vyrovnala hodnotám v turisticky úspešnom roku 2019, ale do hodnôt rekordného januára 2020 chýbalo ubytovateľom ešte 17 percent návštevníkov. Hostia strávili v hoteloch a penziónoch o takmer 11 percent viac nocí ako pred rokom, ich počet prekročil 958-tisíc, priemerná doba pobytu v januári predstavovala 2,6 noci. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Dvojtretinový podiel v štruktúre ubytovaných hostí tvorili domáci návštevníci, ich počet medziročne vzrástol na 238.000 hostí. V porovnaní s rekordným januárom 2020 (posledný január neovplyvnený pandémiou) chýbalo ubytovateľom 16 % domácich turistov (44-tisíc). Počet zahraničných návštevníkov medziročne narástol takmer o desatinu (na 136.000 cudzincov), bolo ich o 18 percent menej ako v roku 2020.
Najviac hostí navštívilo kraje zamerané na zimný cestovný ruch na horách, Žilinský a Prešovský, ktoré spolu tvorili viac ako polovicu celkovej návštevnosti. Oba tieto regióny mali nad 60-tisíc domácich hostí a líšili sa len počtom cudzincov, ktorých bolo výrazne menej v Prešovskom kraji. Na treťom mieste bol Bratislavský kraj, ktorý navštívilo 19 percent turistov SR a ako v jedinom regióne tu väčšinu hostí tvorili zahraniční hostia.
V medziročnom porovnaní návštevnosť vzrástla vo všetkých krajoch Slovensko okrem Košického kraja. Ani jeden región však nedosiahol rekordy počtu návštevníkov z januára 2020. Najbližšie k nim bol Žilinský kraj, ktorému chýbalo už len sedem percent hostí, ostatné regióny zaostávali dvojciferne. Najvýraznejší prepad o viac ako štvrtinu mali Trenčiansky, Nitriansky a Bratislavský kraj.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Situácia na trhu práce sa nezlepšuje
8. 3. 2010
Napriek tomu, že rozruch okolo Grécka sa postupne zmierňuje a akcie vymazali väčšiu časť strát z predošlých týždňov, nasledujúce týždne budú pre výhľad zotavenia globálnej ekonomiky a tým aj výhľad stability finančného trhu rozhodujúce. Trh práce najmä v USA a eurozóne bude naďalej pod drobnohľadom investorov. Aj keď formálne sa už ekonomiky týchto celkov z recesie vymanili, situácia na trhu práce sa nezlepšuje, len sa už nezhoršuje tak výrazne ako pred niekoľkými mesiacmi.
Napriek poklesu miery nezamestnanosti (aktuálne 9,7% oproti 10,1% v októbri 2009) v USA pracovné miesta stále ubúdajú (U.S. Non-farm payrolls za posledné tri mesiace zaznamenali kumulatívny pokles o ďalších 171 tis. pracovných miest) , a teda zamestnanosť klesá. Pre paradox klesajúcej zamestnanosti a klesajúcej miery nezamestnanosti sa ponúka jednoduché vysvetlenie. Čoraz viac nezamestnaných hľadanie pracovného miesta vzdáva. Tým sa dostávajú sa mimo trh práce, resp. mimo oficiálnych štatistík nezamestnanosti.
Zamestnanosť v priebehu ekonomického cyklu vykazuje typické známky tzv. meškajúceho indikátora a v súčasnom období zlepšeniu na trhu práce nepridáva ani negatívna sezónnosť (zima). Ak však ani počas jarných mesiacov nedôjde najmä v USA a eurozóne k tvorbe nových pracovných miest, je pravdepodobné, že rozvinuté ekonomiky budú naďalej prinajlepšom paberkovať na hranici recesie. Situácia je o to komplikovanejšia, že v súčasnosti sú už intervenčné možnosti fiškálnej a menovej politiky značne vyčerpané (hrozba stagflácie, vysoká zadlženosť verejných financií).
Nové pracovné miesta budú pribúdať pomaly
5. 3. 2010
Podľa odborníkov do polovice roka veľa nových pracovných miest nepribudne. A pomaly to pôjde aj potom. Podľa najnovších čísel Štatistického úradu čaká na príležitosť vyše 370-tisíc ľudí. Keďže mnohí už žijú len z dávok v hmotnej núdzi, šetria. Prepad spotreby domácností, ktorý odzrkadľuje zhoršovanie finančnej situácie slovenských domácnosti sa prehlbuje.
Terčom politických strán pred parlamentnými voľbami bude podľa analytikov beznádej nezamestnaných. Všetci budú sľubovať riešenia, ktorými ich situáciu zlepšia.
Tí, ktorí si prácu udržali doteraz, by sa už o miesto nemali báť. Za plat, ktorí dostávajú sú vďační, hoci vlani sa im veľmi nezvýšil. To je aj prípad jedného zo slovenských baníkov. Zarába okolo osemsto eur a je rád, že má prácu. Tento baník patrí medzi tých šťastnejších, ktorí si v regióne žijú nad pomery. Priemerná mzda v okrese nedosahuje podľa údajov spoločnosti Merces ani 600 eur a je jednou z najnižších v republike.
Tradične najviac zarábajú a najistejšie zamestnanie majú ľudia v IT sektore. Zdá sa, že dopyt po technológiách sa nekončí a bude čoraz väčší. Príliš sa na ňom neodrazila ani kríza. Firmy majú záujem aj o absolventov.
Počet Slovákov pracujúcich v zahraničí klesá
4. 3. 2010
Počet Slovákov pracujúcich v zahraničí sa znižuje. Tento počet v roku 2009 klesol o vyše 23 %. V minulom roku podľa zistení Štatistického úradu v zahraničí pracovalo asi 129 tisíc Slovákov, čo bolo o 39 tisíc menej ako v roku 2008.
Najvyšší úbytok Slovákov zaznamenali v ČR a vo Veľkej Británii. V roku 2009 najviac občanov SR migrovalo za prácou do Rakúska a Česka. Podľa odvetvovej štruktúry sa ich najviac uplatnilo v stavebníctve a priemysle.
Reálne čísla však môžu byť iné, keďže zisťovania Štatistického úradu podľa medzinárodnej metodiky zahŕňajú len osoby, ktorú sú v zahraničí do jedného roka.
Menšie zadlžovanie podnikov znepokojuje
3. 3. 2010
Pokles celkového objemu úverov podnikateľskému sektoru ku ktorému došlo v januári tohto roka je znepokojujúcim signálom pre očakávané oživenie slovenskej ekonomiky a môže indikovať isté problémy.
Rezort financií kritizoval slovenské banky za príliš vysoký úrokový diferenciál medzi úvermi a vkladmi pre obyvateľov.
Celkový objem úverov podnikovému sektoru poklesol v januári medzimesačne (-0,7 %), aj medziročne (-2 %).
V januári dosiahol celkový objem úverov pre obyvateľstvo medzimesačný rast na úrovni 0,4 %, avšak jeho tempo sa spomalilo. Na medziročnej báze rast zaznamenali všetky kategórie úverov, celkovo sa zvýšili o 11,4%.