Ubytovacie zariadenia navštívilo v januári medziročne viac hostí
13. 3. 2024
Ubytovacie zariadenia cestovného ruchu na Slovensku navštívilo v januári tohto roka 374.000 hostí, čo bolo medziročne viac o osem percent. Návštevnosť sa takmer vyrovnala hodnotám v turisticky úspešnom roku 2019, ale do hodnôt rekordného januára 2020 chýbalo ubytovateľom ešte 17 percent návštevníkov. Hostia strávili v hoteloch a penziónoch o takmer 11 percent viac nocí ako pred rokom, ich počet prekročil 958-tisíc, priemerná doba pobytu v januári predstavovala 2,6 noci. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Dvojtretinový podiel v štruktúre ubytovaných hostí tvorili domáci návštevníci, ich počet medziročne vzrástol na 238.000 hostí. V porovnaní s rekordným januárom 2020 (posledný január neovplyvnený pandémiou) chýbalo ubytovateľom 16 % domácich turistov (44-tisíc). Počet zahraničných návštevníkov medziročne narástol takmer o desatinu (na 136.000 cudzincov), bolo ich o 18 percent menej ako v roku 2020.
Najviac hostí navštívilo kraje zamerané na zimný cestovný ruch na horách, Žilinský a Prešovský, ktoré spolu tvorili viac ako polovicu celkovej návštevnosti. Oba tieto regióny mali nad 60-tisíc domácich hostí a líšili sa len počtom cudzincov, ktorých bolo výrazne menej v Prešovskom kraji. Na treťom mieste bol Bratislavský kraj, ktorý navštívilo 19 percent turistov SR a ako v jedinom regióne tu väčšinu hostí tvorili zahraniční hostia.
V medziročnom porovnaní návštevnosť vzrástla vo všetkých krajoch Slovensko okrem Košického kraja. Ani jeden región však nedosiahol rekordy počtu návštevníkov z januára 2020. Najbližšie k nim bol Žilinský kraj, ktorému chýbalo už len sedem percent hostí, ostatné regióny zaostávali dvojciferne. Najvýraznejší prepad o viac ako štvrtinu mali Trenčiansky, Nitriansky a Bratislavský kraj.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Štát nepodporuje rodinné podnikanie
7. 6. 2017
Rodinné podnikanie štát vôbec nepodporuje, preto v ňom nemá kto pokračovať.
Uviedol to Slovenský živnostenský zväz (SŽZ), ktorý v súvislosti s existujúcimi podmienkami hovorí o likvidácii rodinných firiem.Zväz poukázal na to, že podmienky na podnikanie rodinných firiem v SR sú rovnaké ako pre akékoľvek iné firmy. „Zákon síce pozná možnosť práce rodinného príslušníka ako výpomoc vo firme, ale keďže nijako neupravuje napríklad sociálne alebo zdravotné poistenie rodinných príslušníkov bez pracovnej zmluvy, ostáva táto možnosť mnohokrát len na papieri. Reálne musí mať aj rodinný príslušník pracovnú zmluvu alebo dohodu, aby sa na neho vzťahovala sociálna ochrana,“ vysvetlil.
Na Slovensku je podľa neho niekoľko desiatok tisíc živnostníkov a rodinných zamestnávateľov, chýba však záujem zviditeľniť sa a propagovať svoje aktivity cez registráciu remeselného stavu v stavovských organizáciách podnikateľov.Pri čerpaní eurofondov sme pochybili najviac zo všetkých. Časť peňazí musíme vrátiť „Je dokázané, že na to, aby slovenský rodinný podnikateľ mohol vykonávať svoju činnosť ako-tak bezproblémovo, musí ovládať a rešpektovať 1 500 zákonov, príkazov a nariadení. Nehovoriac o hroziacich pokutách a sankciách pri nezabezpečení alebo neuhradení platby po termíne v kontrolnom zázname štátneho orgánu. Toto nie je podpora štátu pre podnikanie, skôr likvidácia,“ zdôraznil živnostenský zväz.
Štát by mal podľa neho zjednodušiť prevod majetku v rodinnej firme z rodičov na deti, ktoré pokračujú v podnikaní. „Toto je najväčší problém.
Keď niektorý z rodičov zomrie a bol vlastníkom firmy, nastanú veľké problémy s prevodom majetku a so zaplatením daní. Daňový úrad zatvorí a zaplombuje firmu do termínu ukončenia dedičského konania a vyrovnania dedičstva. To je, inak povedané, likvidácia firmy, keďže v tomto období nemôže vyrábať, predávať a v konkurenčnom prostredí nemá šancu na pretrvanie,“ upozornil SŽZ.Sezónna práca Ďalší problém vidí v tom, že väčšina týchto podnikov má sezónnu prácu a ak zamestnávajú aj iných ľudí ako rodinu, v zime im nemajú čo dať robiť.
Domnieva sa preto, že tu by mal nastúpiť štát a pomôcť buď finančne, alebo prevziať na seba povinnosť úhrady odvodov do poisťovní za týchto ľudí v období, keď svoju prácu vykonávať nemôžu.
„Štát by mal podporovať rodinné podniky všetkými možnými úľavami na daniach a odvodoch, pretože ľudia z týchto podnikov mu nebudú nikdy na ťarchu, ale budú stále rozvíjať svoj podnik a budú dávať prácu i ďalším ľudom,“ konštatoval zväz.
V daňových rajoch stúpa počet slovenských firiem. Aj napriek schránkovému zákonu Zároveň dodal, že malí živnostníci nezarábajú 'obrovské peniaze' a niekedy sa boria s financiami a problémami uhrádzať faktúry, keď im niekto nezaplatí. Privítal by preto taký zákon, aby si nikto nedovolil faktúry nezaplatiť a takéto konanie bolo trestným činom.
ZDROJ: Aktuality.sk
Pätina slovenských domácností má nevyhovujúce bývanie
7. 6. 2017
Pätina slovenských domácností si nemôže dovoliť primerané teplo, trpí nadmernou vlhkosťou či nedostatkom denného svetla.
Upozornila na to organizácia Budovy pre budúcnosť. Vo svojom Programe Budovy 2050 tvrdí, že budovy majú veľký vplyv na zdravie a produktivitu spoločnosti, zaslúžia si preto aj oveľa väčšiu pozornosť vlády sústrediacej sa najmä na investície do diaľnic či železníc.
Podľa prieskumu Healthy Home Barometer 2017 pätina domácností na Slovensku trpí nevyhovujúcou kvalitou bývania a vyskytujú sa v nich 1,5- až 2,9-násobne častejšie zdravotné problémy. Európska agentúra pre životné prostredie potvrdila, že viac ako 3000 predčasných úmrtí ročne spôsobuje v SR vykurovanie drevom, a tým spôsobené znečistenie ovzdušia.
Slovenské domácnosti pritom podľa Európskej komisie dávajú na energie spojené s bývaním najviac v Európskej únii – 14,5 % svojich príjmov. Na druhej strane, napríklad ľudia v zdravých kancelárskych budovách majú podľa Svetovej rady pre zelené budovy o 8 až 11 % vyššiu produktivitu práce.
Riešenie v energeticky hospodárnych budovách „Budovy preukázateľne vplývajú na kvalitu života, zdravie a produktivitu ľudí, a tým na prosperitu a ekonomickú výkonnosť celej spoločnosti.
Súčasná kvalita budov na Slovensku je viac prekážkou ako základom rozvoja. Klimatické zmeny, starnutie populácie a urbanizáciu bude náročné zvládnuť bez kvalitných budov,“ domnieva sa Peter Robl z Budov pre budúcnosť.
Riešenie vidí v energeticky hospodárnych budovách napojených na čisté, najmä obnoviteľné zdroje energie. Pre zdravie je podľa neho kľúčové kvalitné vnútorné prostredie, teda napríklad účinné vetranie, dostatok denného a kvalita umelého osvetlenia, akustická pohoda a tepelný komfort nielen v zime, ale aj v lete. Za nevyhnutnosť považuje adaptáciu budov na nové klimatické podmienky.
Budovy majú rovnaký vplyv ako diaľnice, či zahraničné investície Organizácia poukázala na to, že po technickej a ekonomickej stránke sú takéto budovy uskutočniteľné na Slovensku už dnes. Napriek tomu je vyhovujúcich budov medzi obnovenými a novými zatiaľ len málo.
„Keďže do budov sa významne investuje raz za 30 až 40 rokov, kvalita súčasnej výstavby či obnovy budov rozhodne, či budú svojim užívateľom poskytovať bezpečné a zdravé prostredie za ekonomicky dostupných podmienok aj v nasledujúcich desaťročiach,“ poznamenal Robl.
Rýchlejší prechod k naozaj kvalitným budovám možno podľa neho dosiahnuť iba za podpory verejných politík. „Budeme apelovať na vládu, aby budovám venovala primeranú pozornosť. Sme presvedčení, že budovy majú na našu spoločnosť rovnaký alebo väčší vplyv ako diaľnice, energetické zdroje, zahraničné investície či otázka zamestnanosti,“ dodal.
Zdroj: Aktuality.sk
Plán vyrovnaného rozpočtu je pozitívom .Budú však potrebné ďalšie opatrenia
6. 6. 2017
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vníma nový plán vlády postupne znižovať deficit verejných financií až po vyrovnaný rozpočet pozitívne. A to napriek tomu, že oproti pôvodným plánom sú nové konsolidačné ciele z Programu stability na roky 2017 až 2020 menej ambiciózne.
Rozpočtová rada však zároveň upozorňuje, že tieto ciele ešte nezabezpečia dlhodobú udržateľnosť verejných financií a pri súčasných predpokladoch bude potrebné prijímať dodatočné konsolidačné opatrenia.
Podľa nej by sa tak mali v strednodobom horizonte využiť priaznivé ekonomické podmienky, ako aj úspory z prijatých opatrení v priebežnom dôchodkovom systéme, na dosiahnutie rozpočtového prebytku vo výške 0,4 % HDP v roku 2020 a zároveň zníženie dlhu na 43,5 % HDP.
Až kým nebude vyrovnaný rozpočet
Vláda schválila v rámci Programu stability na roky 2017 až 2020 ciele znižovať deficit verejnej správy z 1,7 % HDP v roku 2016, až kým sa nedosiahne vyrovnaný rozpočet v roku 2019.
Po dosiahnutí vyrovnaného rozpočtu sa v nasledujúcom roku 2020 predpokladá jeho udržanie na rovnakej úrovni.
Strednodobý rozpočtový rámec pritom podľa rady vychádza z realistických predpokladov o vývoji makroekonomického prostredia a daňových a odvodových príjmov, ktoré boli schválené príslušnými výbormi vo februári 2017.
Program stability obsahuje opatrenia najmä na strane výdavkov, ktorých celkový vplyv podľa rezortu financií zhoršuje saldo verejnej správy v porovnaní so scenárom nezmenených politík.
Znamená to, že ak by sa po roku 2016 neuskutočnili žiadne nové opatrenia a zmeny v legislatíve a rozpočtové položky by ovplyvnil iba makroekonomický vývoj, deficit by podľa RRZ postupne klesal z 1,7 % HDP v roku 2016 a v roku 2020 by boli verejné financie v prebytku 0,4 % HDP.
Rozpočtová rada však zároveň upozorňuje aj na identifikované riziká, ktoré môžu hospodárenie verejnej správy oproti vládnym plánom zhoršiť.
Riziká podľa rady vyplývajú najmä z opakovaného nadhodnotenia niektorých nedaňových príjmov, podhodnotenia výdavkov v zdravotníctve a štátnom rozpočte a nerozpočtovania výdavkov na korekcie k čerpaniu eurofondov.
Na druhej strane rozpočtu môžu pomôcť úspory na spolufinancovaní k eurofondom v prípade ich pomalšieho čerpania, nižšie výdavky na sociálne dávky, či úspora na odvode do rozpočtu Európskej únie.
Ďalším možným zdrojom krytia rizík v roku 2017 sú rozpočtované rezervy.
zdroj: SME-ekonomika
Služby zamestnanosti
31. 5. 2017
Zmenou v zákone o službách zamestnanosti sa navrhli niektoré opatrenia, ktorých cieľom je a zodpovedajúca regulácia podmienok, za ktorých môže uchádzač o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť.
Zmeny sa týkali najmä obmedzenia vykonávať zárobkovú činnosti len na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, t.j. formou dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti. Časovo sa upravilo maximálne obdobie
vykonávania zárobkovej činnosti uzatvorením dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru na obdobie v úhrne 40 kalendárnych dní v roku v prepojení na možnosť jej vykonávania u jedného zamestnávateľa. Súčasne sa zabezpečuje vyššia motivácia prijať a udržať si zamestnanie sprostredkované úradom tým, že sa neumožní jeho bezprostredný opätovný vstup do evidencie.