Ubytovacie zariadenia navštívilo v januári medziročne viac hostí
13. 3. 2024
Ubytovacie zariadenia cestovného ruchu na Slovensku navštívilo v januári tohto roka 374.000 hostí, čo bolo medziročne viac o osem percent. Návštevnosť sa takmer vyrovnala hodnotám v turisticky úspešnom roku 2019, ale do hodnôt rekordného januára 2020 chýbalo ubytovateľom ešte 17 percent návštevníkov. Hostia strávili v hoteloch a penziónoch o takmer 11 percent viac nocí ako pred rokom, ich počet prekročil 958-tisíc, priemerná doba pobytu v januári predstavovala 2,6 noci. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Dvojtretinový podiel v štruktúre ubytovaných hostí tvorili domáci návštevníci, ich počet medziročne vzrástol na 238.000 hostí. V porovnaní s rekordným januárom 2020 (posledný január neovplyvnený pandémiou) chýbalo ubytovateľom 16 % domácich turistov (44-tisíc). Počet zahraničných návštevníkov medziročne narástol takmer o desatinu (na 136.000 cudzincov), bolo ich o 18 percent menej ako v roku 2020.
Najviac hostí navštívilo kraje zamerané na zimný cestovný ruch na horách, Žilinský a Prešovský, ktoré spolu tvorili viac ako polovicu celkovej návštevnosti. Oba tieto regióny mali nad 60-tisíc domácich hostí a líšili sa len počtom cudzincov, ktorých bolo výrazne menej v Prešovskom kraji. Na treťom mieste bol Bratislavský kraj, ktorý navštívilo 19 percent turistov SR a ako v jedinom regióne tu väčšinu hostí tvorili zahraniční hostia.
V medziročnom porovnaní návštevnosť vzrástla vo všetkých krajoch Slovensko okrem Košického kraja. Ani jeden región však nedosiahol rekordy počtu návštevníkov z januára 2020. Najbližšie k nim bol Žilinský kraj, ktorému chýbalo už len sedem percent hostí, ostatné regióny zaostávali dvojciferne. Najvýraznejší prepad o viac ako štvrtinu mali Trenčiansky, Nitriansky a Bratislavský kraj.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Návrat slovenskej koruny by neodmietla viac ako polovica ľudí
4. 12. 2017
Sedem z desiatich Slovákov je spokojných s eurom. Napriek tomu by si návrat slovenskej koruny priala alebo by ho neodmietla viac ako polovica ľudí. Patria k nim najmä mladí do 29 rokov, kým Slováci starší ako 61 rokov si starú menu želajú najmenej. Vyplýva to z prieskumu agentúry MNFORCE pre spoločnosť TopForex.
Spokojnosť s eurom deväť rokov po zavedení vyjadrilo 70 percent Slovákov, pričom za jeho najväčšiu výhodu označili jednoduchšie cestovanie a nákupy v zahraničí. Oproti tomu 23,8 percenta opýtaných nevedelo nájsť žiadnu výhodu súčasnej meny. Euro podľa 69,2 percent Slovákov spôsobilo zvyšovanie cien v obchodoch a takmer polovica respondentov (48,4 percenta) nie je spokojná s tým, že Slovensko musí v rámci eurozóny prispievať ostatným zadlženým štátom. Najväčšími kritikmi eura sú podľa prieskumu obyvatelia Banskobystrického alebo Nitrianskeho kraja vo veku 40 až 59 rokov, ktorí pochádzajú z menších miest a majú nižšie vzdelanie. Euro naopak najviac vyhovuje obyvateľom Žilinského, Košického, Trenčianskeho a Bratislavského kraja. Návrat ku korune pripúšťa viac ako polovica Slovákov (54,4 percenta). O tom, že stará mena by sa mala opäť zaviesť, je rozhodne presvedčená takmer tretina (29 percent). Ďalších 25 percent návrat k nej neodmieta. Záujem o korunu nemá 46 percent opýtaných. Medzi najväčších zástancov koruny patria mladí vo veku 18 až 29 rokov, z ktorých až 65 percent návrat predošlej slovenskej meny neodmieta. Najmenej prístupní tejto zmene sú starší ľudia nad 61 rokov.
E-predaj zobudil rekordnú výstavbu hál
1. 12. 2017
Haly na Slovensku pribúdajú a priemyselnému trhu sa darí. Dokazuje to aj fakt, že sa u nás celková plocha priemyselných a logistických plôch vyšplhala na historickú úroveň. Za posledných päť rokov ide o takmer dvojnásobný nárast ponuky takýchto priestorov.
V treťom kvartáli bola plocha priemyselných a logistických nehnuteľností na úrovni 2,01 milióna štvorcových metrov, pričom v roku 2012 bola 1,16 milióna štvorcových metrov. Podľa poradenskej spoločnosti JLL je tento pozitívny vývoj odrazom priaznivej ekonomickej situácie. „Jedným z hlavných faktorov je vývoj v internetovom obchode a pokračujúce zvyšovanie výroby v automobilovom priemysle,“ dodáva Samuel Šporka, vedúci oddelenia priemyselných a logistických nehnuteľností JLL. Tvrdí, že Slovensko je v strategickej polohe v srdci strednej a východnej Európy, teda sa stáva miestom, odkiaľ sú zásobované všetky odberné miesta spoločností v tomto regióne. Pomáha tomu diaľničné napojenie na Poľsko, Česko, Maďarsko či Rakúsko. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa viac než 90 percent investícií do logistických nehnuteľností sústreďuje najmä na západnom Slovensku.
Bitocoin prelomil magickú hranicu
29. 11. 2017
Hodnota digitálnej meny Bitcoin na veľkých burzách, vrátane sledovanej platformy BitStamp, prekročila hranicu 10-tisíc dolárov (približne 8 438 eur). Od začiatku tohto roka Bitcoin stúpol už desaťnásobne, čo je najväčší rast zo všetkých tried aktív. Bitcoinu pomáha rastúci dopyt od inštitucionálnych investorov po tom, čo sa rozšírilo jeho používanie, napísala agentúra Reuters.
Na platforme BitStamp dnes ráno Bitcoin vzrástol až na 10 743,61 dolára. Na menších platformách, ako CEX.IO a indexu coinmarketcap.com prekročil Bitcoin hranicu 10-tisíc USD oveľa skôr ako na BitStampe. Skeptici však stále upozorňujú, že je to klasická špekulatívna bublina, ktorá nemá žiadnu súvislosť s reálnou aktivitou na finančnom trhu alebo ekonomikou. Najväčším kritikom je šéf americkej banky JPMorgan Jamie Dimon, ktorý Bitcoin označil za podvod. "Rast hodnoty je pokračovaním dlhodobého trendu, ktorý bol ťahaný špekulatívnou aktivitou v Japonsku a tiež inštitucionálnymi investormi, ktorí sa pripojili k trhu s kryptomenami," uviedol šéf marketingu hongkonskej burzy Gatecoin Thomas Glucksmann. Sol Lederer z americkej technologickej spoločnosti LOOMIA však dodáva, že budúcnosť Bitcoinu je stále neistá. Podľa neho už niekoľko rokov čelí rovnakým vážnych technickým problémom a silnej konkurencii novších, sofistikovanejších blockchainov, čo sú decentralizované databázy, ktoré sa používajú pri kryptomenách ako účtovná kniha.
Ceny energií sa v roku 2018 menia: Zdražie elektrina aj plyn
29. 11. 2017
Koncová cena elektriny pre domácnosti od 1. januára 2018 medziročne stúpne v priemere o 2,71 %. Cena plynu pre domácnosti sa zvýši priemerne o 0,38 %, cena tepla o 1,0 %, dodávka vody o 0,18 %. Informoval o tom v utorok predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Ľubomír Jahnátek.
"Nárast ceny elektrickej energie v priemere pre Slovensko pre rok 2018 bude 2,71 %. Je to priemerný nárast z maximálnych možných úprav, ktorý si obchodníci urobia," povedal. V tarife D1 to podľa neho predstavuje za Slovenskú republiku priemerný nárast o 0,13 eura za mesiac alebo o 1,37 %, v tarife D2 o 0,51 eura alebo 2,08 %.Stúpne aj cena plynu. Cena plynu sa podľa Jahnátkových slov budúci rok zvýši v priemere o 0,38 %. "Cena komodity sa zvýšila. O nárast koncovej ceny požiadali len štyri subjekty, Slovenský plynárenský priemysel (SPP) o zvýšenie nepožiadal," doplnil. Teplo podľa predsedu ÚRSO v roku 2018 v priemere zdražie o 1 %. "Variabilná zložka vzrastie z toho o 1,2 % a fixná zložka o 0,9 %," poznamenal. Cena tepla sa podľa neho odvíja od ceny plynu, elektriny či uhlia. Predpokladá sa podľa jeho slov, že vplyvom najmä zatepľovania budov, objednané množstvo tepla budúci rok poklesne medziročne o 7 %, bude to však závisieť od vývoja počasia. Cena tzv. vodného sa podľa Jahnátka zvýši za Slovensko v priemere o 0,18 %, cena tzv. stočného o 0,91 %. "Väčšina vodárenských spoločností nepodala návrh na zvýšenie cien," dodal Jahnátek.