Ubytovacie zariadenia navštívilo v januári medziročne viac hostí
13. 3. 2024
Ubytovacie zariadenia cestovného ruchu na Slovensku navštívilo v januári tohto roka 374.000 hostí, čo bolo medziročne viac o osem percent. Návštevnosť sa takmer vyrovnala hodnotám v turisticky úspešnom roku 2019, ale do hodnôt rekordného januára 2020 chýbalo ubytovateľom ešte 17 percent návštevníkov. Hostia strávili v hoteloch a penziónoch o takmer 11 percent viac nocí ako pred rokom, ich počet prekročil 958-tisíc, priemerná doba pobytu v januári predstavovala 2,6 noci. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Dvojtretinový podiel v štruktúre ubytovaných hostí tvorili domáci návštevníci, ich počet medziročne vzrástol na 238.000 hostí. V porovnaní s rekordným januárom 2020 (posledný január neovplyvnený pandémiou) chýbalo ubytovateľom 16 % domácich turistov (44-tisíc). Počet zahraničných návštevníkov medziročne narástol takmer o desatinu (na 136.000 cudzincov), bolo ich o 18 percent menej ako v roku 2020.
Najviac hostí navštívilo kraje zamerané na zimný cestovný ruch na horách, Žilinský a Prešovský, ktoré spolu tvorili viac ako polovicu celkovej návštevnosti. Oba tieto regióny mali nad 60-tisíc domácich hostí a líšili sa len počtom cudzincov, ktorých bolo výrazne menej v Prešovskom kraji. Na treťom mieste bol Bratislavský kraj, ktorý navštívilo 19 percent turistov SR a ako v jedinom regióne tu väčšinu hostí tvorili zahraniční hostia.
V medziročnom porovnaní návštevnosť vzrástla vo všetkých krajoch Slovensko okrem Košického kraja. Ani jeden región však nedosiahol rekordy počtu návštevníkov z januára 2020. Najbližšie k nim bol Žilinský kraj, ktorému chýbalo už len sedem percent hostí, ostatné regióny zaostávali dvojciferne. Najvýraznejší prepad o viac ako štvrtinu mali Trenčiansky, Nitriansky a Bratislavský kraj.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Pošta ide spolupracovať s Číňanmi, chce doručovať viac balíkov
2. 3. 2018
Štátna akciová spoločnosť podpísala memorandum s dvomi cargo firmami - Raise International a YTO Express Group. Na Slovensko môže začať prúdiť v blízkom čase viac balíkov z Ázie.
Zabezpečiť to majú dve čínske spoločnosti, s ktorými stopercentná štátna akciovka Slovenská pošta podpísala memorandum. Konkrétne ide o spoločnosť YTO Express Group a Raise International. V najbližších mesiacoch by s nimi pošta mala podpísať aj konkrétne zmluvy. Obe čínske firmy chcú podľa riaditeľa Slovenskej pošty Róberta Gálika preniknúť na európsky trh spracovania a logistiky. „Stali sme sa ich výlučným partnerom. Sľubujeme si od toho milióny zásielok, ktoré budú doručované a spracované v krajinách strednej a východnej Európy vrátane štátov Európskej únie,“ povedal pre SME Gálik. Ešte v tomto polroku by mohli listy či balíky chodiť ľuďom aj popoludní. Slovenská pošta by v najbližších mesiacoch chcela spustiť popoludňajšie doručovanie.
Mení sa vodný zákon
1. 3. 2018
Uplatňovanie vodného zákona v praxi orgánmi štátnej vodnej správy - okresnými úradmi a Slovenskou inšpekciou životného prostredia si vyžiadalo nevyhnutnosť jeho ďalšej novelizácie najmä z dôvodu jednoznačnej úpravy niektorých ustanovení vodného zákona na základe poznatkov z aplikačnej praxe.
Zákon upravuje najmä používanie vôd vo vzťahu k zákazu plavby, určenie spôsobu a podmienok na vypúšťanie banských vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd, dobu platnosti povolenia na osobitné užívanie vôd orgánom štátnej vodnej správy, pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy v konaniach štátnej banskej správy, povinnosti pri zneškodňovaní odpadových vôd akumulovaných v žumpách, postup vo vodoprávnych konaniach a nové skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov. Smernica, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, umožňuje aj tzv. „výnimku“ zo splnenia environmentálnych cieľov, a to ak neúspech pri dosahovaní dobrého stavu vôd, dobrého potenciálu vôd alebo, ak neúspech pri predchádzaní zhoršenia stavu vôd je dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností útvarov povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnom vody, alebo ak sa nepodarí zabrániť zhoršovaniu stavu útvarov povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka a súčasne sú splnené podmienky, ktoré sú ustanovené v §16 ods. 6 písm. b) vodného zákona.
Každú novú trvalo udržateľnú rozvojovú činnosť človeka, ktorá môže mať vplyv na útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd, treba posúdiť z hľadiska jej vplyvu na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Ide napríklad o stavby protipovodňových opatrení, vodných elektrární, prístavov, ciest a diaľnic, mostov, tunelov, železníc, melioračných zariadení.
Ochrana pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti
28. 2. 2018
Novela zákona zohľadňuje programové vyhlásenie vlády SR, v ktorom vláda vyjadrila podporu presadzovať opatrenia a činnosti, prostredníctvom ktorých sa môže čo najúčinnejšie odhaľovať a obmedzovať pohyb finančných prostriedkov a iných aktív zameraných na podporu a financovanie teroristických činov, uplatňovať opatrenia napomáhajúce sledovaniu teroristických organizácií všade tam, kde je to možné, s cieľom zabrániť im v páchaní trestnej činnosti a obmedziť zdroje príjmov teroristických organizácií.
V systéme ochrany pred legalizáciou a financovaním terorizmu je v návrhu zohľadnený princíp hodnotenia rizík legalizácie a financovania terorizmu nielen na úrovni povinných osôb, ale aj na úrovni Európskej únie. Smernica ustanovuje povinnosť vypracovávať národné hodnotenie rizík legalizácie a financovania terorizmu, v rámci ktorého by Slovenská republika mala identifikovať, vyhodnotiť a porozumieť rizikám legalizácie a financovania terorizmu a následne prijať vhodné opatrenia k zníženiu týchto rizík. Novela zákona upravuje rolu gestora zodpovedného za koordináciu spracovania národného hodnotenia rizík, jeho aktualizáciu, ako aj súčinnosť ďalších inštitúcií pri uvedených činnostiach.
Zámerom transpozície Smernice je predovšetkým upraviť základné požiadavky tzv. „hĺbkovej kontroly klienta“ (customer due diligence), prípadne „zvýšenej hĺbkovej kontroly klienta“ (enhanced customer due diligence), to znamená podmienky vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi (základnej, zjednodušenej a zvýšenej).
Novela stanovuje minimálne opatrenia, ktoré bude povinná osoba povinná vykonať v rámci zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Prísnejšie opatrenia budú povinné osoby vykonávať v rámci zvýšenej starostlivosti aj vo vzťahu ku klientom, ktorí zastávajú alebo zastávali významné verejné funkcie nielen v zahraničí, ale aj na území SR, pričom dochádza v tomto smere k zmene pojmu politicky exponovanej osoby. Povinnosť zisťovať konečného užívateľa výhod pri vykonávaní základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi „v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu“ sa vypustením tejto podmienky mení na obligatórnu, rovnako sa stanovuje povinnosť zisťovať a zaznamenávať, či klient nie je osobou, na ktorú sa vzťahuje medzinárodná sankcia podľa zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií.
Významnou zmenou je tiež zavedenie povinnosti dotknutých osôb identifikovať konečného užívateľa výhod, v listinnej alebo elektronickej podobe viesť priebežne jeho aktuálne identifikačné údaje a tieto uchovávať ešte po dobu piatich rokov od zániku postavenia konečného užívateľa výhod. Uvedená požiadavka má za cieľ zamedziť utajeniu totožnosti páchateľov za komplikovanú majetkovú štruktúru právnických osôb.
Ďalšie legislatívne úpravy boli vykonané v nadväznosti na doterajšiu aplikačnú prax, spravidla ide o formálne spresnenia povinností, ktoré sa doposiaľ precizovali výkladom. Na základe vykonaných legislatívnych zmien nebudú povinné osoby podliehať neúmernému zaťaženiu vyplývajúcemu z prijatých legislatívnych opatrení.
Zákon o technickej normalizácii
26. 2. 2018
V novele zákona je uvedený postup slovenského národného normalizačného orgánu pri tvorbe, zmene, schvaľovaní, vydávaní a rušení slovenských technických noriem tak, aby bol chránený oprávnený záujem, zároveň upravuje oblasť poskytovania technických noriem.
Cieľom novej právnej úpravy je ustanoviť samostatný a komplexný legislatívny rámec plne pokrývajúci oblasť technickej normalizácie, vychádzajúci z požiadaviek harmonizovanej európskej legislatívy a z požiadaviek aplikačnej praxe.
Poskytovanie slovenských technických noriem a technických normalizačných informácií za úhradu vyplýva z členstva úradu ako slovenského národného normalizačného orgánu v európskych normalizačných organizáciách (CEN, CENELEC, ETSI). Spravovanie sústavy slovenských technických noriem slovenským národným normalizačným orgánom zároveň zabezpečuje ochranu používateľov technických noriem, a tým aj ochranu spotrebiteľa s cieľom zabrániť šíreniu technických noriem, ktoré sú pozmenené alebo neaktuálne, ako aj ochranu práv tvorcov technických noriem, ktorými sú medzinárodné, európske a národné normalizačné orgány. Poskytovanie technických noriem nemôže byť „voľné“, ale je ho potrebné koordinovať, pričom musí byť dodržaný princíp poskytovania noriem za úhradu. Ustanovuje sa, že úrad je oprávnený poskytovať slovenské technické normy, a teda aj európske a medzinárodne normy prevzaté do sústavy slovenských technických noriem a samostatne vydané medzinárodné normy verejnosti za úhradu, pričom výška úhrady je podľa splnomocňujúceho ustanovenia určená vo všeobecne záväznom predpise, ktorý vydá úrad. V európskom normalizačnom ponímaní je používanie technických noriem vo všeobecnosti dobrovoľné. Z uvedených dôvodov sa pristúpilo k podrobnejšej úprave rozmnožovania alebo rozširovania slovenských technických noriem, ktoré je možné len so súhlasom slovenského národného normalizačného orgánu. Rozmnožovanie alebo rozširovanie sa týka nielen celého textu slovenských technických noriem, ale aj častí ich textov.
Zákon naďalej predpokladá možnosť, aby orgány štátnej správy v rámci svojej pôsobnosti v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch mohli používať odkazy na slovenské technické normy priamo v texte právneho predpisu. Táto možnosť je však podmienená včasným oznámením takéhoto zámeru slovenskému národnému normalizačnému orgánu a uhradením, resp. refundáciou nákladov súvisiacich so spracovaním a poskytovaním slovenských technických noriem slovenskému národnému normalizačnému orgánu. Toto sa netýka odkazov na slovenské technické normy v právnych prepisoch uvedené v poznámkach pod čiarou, ktoré majú podľa Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky informatívny charakter.