Ubytovacie zariadenia navštívilo v januári medziročne viac hostí
13. 3. 2024
Ubytovacie zariadenia cestovného ruchu na Slovensku navštívilo v januári tohto roka 374.000 hostí, čo bolo medziročne viac o osem percent. Návštevnosť sa takmer vyrovnala hodnotám v turisticky úspešnom roku 2019, ale do hodnôt rekordného januára 2020 chýbalo ubytovateľom ešte 17 percent návštevníkov. Hostia strávili v hoteloch a penziónoch o takmer 11 percent viac nocí ako pred rokom, ich počet prekročil 958-tisíc, priemerná doba pobytu v januári predstavovala 2,6 noci. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Dvojtretinový podiel v štruktúre ubytovaných hostí tvorili domáci návštevníci, ich počet medziročne vzrástol na 238.000 hostí. V porovnaní s rekordným januárom 2020 (posledný január neovplyvnený pandémiou) chýbalo ubytovateľom 16 % domácich turistov (44-tisíc). Počet zahraničných návštevníkov medziročne narástol takmer o desatinu (na 136.000 cudzincov), bolo ich o 18 percent menej ako v roku 2020.
Najviac hostí navštívilo kraje zamerané na zimný cestovný ruch na horách, Žilinský a Prešovský, ktoré spolu tvorili viac ako polovicu celkovej návštevnosti. Oba tieto regióny mali nad 60-tisíc domácich hostí a líšili sa len počtom cudzincov, ktorých bolo výrazne menej v Prešovskom kraji. Na treťom mieste bol Bratislavský kraj, ktorý navštívilo 19 percent turistov SR a ako v jedinom regióne tu väčšinu hostí tvorili zahraniční hostia.
V medziročnom porovnaní návštevnosť vzrástla vo všetkých krajoch Slovensko okrem Košického kraja. Ani jeden región však nedosiahol rekordy počtu návštevníkov z januára 2020. Najbližšie k nim bol Žilinský kraj, ktorému chýbalo už len sedem percent hostí, ostatné regióny zaostávali dvojciferne. Najvýraznejší prepad o viac ako štvrtinu mali Trenčiansky, Nitriansky a Bratislavský kraj.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Fond na podporu umenia – nový vymedzenie činností
24. 7. 2018
Novelou zákona dochádza k spresneniu vymedzenia činností Fondu na podporu umenia tak, aby bolo zrejmé, že určité činnosti tohto fondu predstavujú realizáciu ich podpornej činnosti vo forme tzv. nefinančnej podpory.
Ide predovšetkým o uskutočňovanie prezentačných a propagačných aktivít, vzdelávacích aktivít, metodicko-poradenskej činnosti či sprostredkovateľskej činnosti. V novele zákona sa precizujú aj niektoré ustanovenia týkajúce sa procesu poskytovania podpory týmito fondmi a tiež možnosť riešiť prípadné spory s prijímateľmi finančných prostriedkov na rozhodcovskom súde. Upravujú sa aj podmienky spracúvania osobných údajov Audiovizuálnym fondom.
Dochádza tiež k rozšíreniu činnosti Fondu na podporu umenia o spoluprácu s odbornými a profesijnými organizáciami a ďalšími osobami pôsobiacimi v oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu, poskytovanie vzdelávacích aktivít, metodicko-poradenskej činnosti, o propagáciu a o poskytovanie informácií z oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu. Fond na podporu umenia je najväčším poskytovateľom verejných zdrojov na Slovensku na podporu umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu, preto je nevyhnutné, aby odborne spracovával informácie o podpore, jej efektivite a opodstatnenosti a rovnako skúmal možnosti jej ďalšieho rozšírenia, či modifikácie z hľadiska strategických cieľov rozvoja umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu na Slovensku, na čo vie využiť údaje o značnej časti slovenského umenia, kultúry a kreatívnom priemysle, ktoré má k dispozícii.
Audiovizuálny fond
23. 7. 2018
Novela zákona upravuje viaceré oblasti týkajúce sa činnosti Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Novela zákona reaguje na aplikačné problémy, ktoré so sebou priniesla praktická činnosť podporných fondov. V zákonoch upravujúcich činnosť jednotlivých podporných fondov sa zaviedla úprava ustanovenia o ich financovaní a hospodárení. Ako samostatné príjmy podporných fondov sa uvádzajú niektoré príjmy, ktoré boli doteraz zahrnuté pod tzv. iné príjmy. Zároveň sa spresňuje vymedzenie jednotlivých príjmov fondov z hľadiska ich použitia na podpornú činnosť, resp. na vlastnú prevádzku. Podporné fondy rozpočtujú svoje finančné prostriedky najmenej na tri rozpočtové roky, pričom príslušný kalendárny rok je rozpočtovým rokom fondu. Ak fond v príslušnom rozpočtovom roku nepoužije všetky rozpočtované finančné prostriedky, môže nevyčerpaný zostatok finančných prostriedkov použiť v nasledujúcich rozpočtových rokoch.
Mení sa zákon o azyle
23. 7. 2018
V Slovenskej republike sa završuje druhá etapa budovania spoločného európskeho azylového systému.
Novela zákona v súvislosti s transpozíciou ustanovení prepracovanej procedurálnej smernice, potrebnou aktualizáciou niektorých ustanovení zákona o azyle a vzhľadom na poznatky a potreby aplikačnej praxe:
- ustanovuje 6 mesačnú lehotu na rozhodnutie v konaní o azyle a upravuje podmienky jej predĺženia,
- zavádza možnosť prerušenia konania o udelenie azylu, ak vzhľadom na neistú situáciu v krajine pôvodu žiadateľa nemožno očakávať rozhodnutie v riadnych lehotách,
- upravuje maximálnu možnú lehotu v trvaní 21 mesiacov na rozhodnutie v konaní o azyle, ak došlo k prerušeniu konania v súvislosti s neistou situáciou v krajine pôvodu žiadateľa,
- rozširuje dôvody zániku azylu, ak azylant nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, alebo ak iný členský štát Európskej únie udelí azylantovi azyl z dôvodu prenasledovania,
- ustanovuje nový dôvod na odňatie azylu, ktorý bol udelený z humanitných dôvodov alebo bol udelený na účel zlúčenia rodiny, ak azylantovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát,
- rozširuje dôvody zániku doplnkovej ochrany, ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana na území Slovenskej republiky, nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, a tiež ak mu iný členský štát Európskej únie udelí azyl z dôvodu prenasledovania alebo doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia,
- ustanovuje nový dôvod na zrušenie doplnkovej ochrany, ktorá bola poskytnutá na účel zlúčenia rodiny, ak cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát,
- v súvislosti s definíciou žiadateľa upresňuje relevantné ustanovenia upravujúce práva, povinnosti alebo iné kritéria tak, aby boli tieto viazané na trvanie statusu (postavenia) žiadateľa, a nie na trvanie, resp. skončenie konania o azyle,
- ustanovuje oprávnenie žiadateľa zotrvať v pracovnoprávnom vzťahu aj počas rozhodovania súdu o priznaní odkladného účinku podľa § 23 ods. 6, atď.
Mení sa zákon o azyle
20. 7. 2018
V Slovenskej republike sa završuje druhá etapa budovania spoločného európskeho azylového systému.
Novela zákona v súvislosti s transpozíciou ustanovení prepracovanej procedurálnej smernice, potrebnou aktualizáciou niektorých ustanovení zákona o azyle a vzhľadom na poznatky a potreby aplikačnej praxe:
- ustanovuje 6 mesačnú lehotu na rozhodnutie v konaní o azyle a upravuje podmienky jej predĺženia,
- zavádza možnosť prerušenia konania o udelenie azylu, ak vzhľadom na neistú situáciu v krajine pôvodu žiadateľa nemožno očakávať rozhodnutie v riadnych lehotách,
- upravuje maximálnu možnú lehotu v trvaní 21 mesiacov na rozhodnutie v konaní o azyle, ak došlo k prerušeniu konania v súvislosti s neistou situáciou v krajine pôvodu žiadateľa,
- rozširuje dôvody zániku azylu, ak azylant nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, alebo ak iný členský štát Európskej únie udelí azylantovi azyl z dôvodu prenasledovania,
- ustanovuje nový dôvod na odňatie azylu, ktorý bol udelený z humanitných dôvodov alebo bol udelený na účel zlúčenia rodiny, ak azylantovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát,
- rozširuje dôvody zániku doplnkovej ochrany, ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana na území Slovenskej republiky, nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, a tiež ak mu iný členský štát Európskej únie udelí azyl z dôvodu prenasledovania alebo doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia,
- ustanovuje nový dôvod na zrušenie doplnkovej ochrany, ktorá bola poskytnutá na účel zlúčenia rodiny, ak cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát,
- v súvislosti s definíciou žiadateľa upresňuje relevantné ustanovenia upravujúce práva, povinnosti alebo iné kritéria tak, aby boli tieto viazané na trvanie statusu (postavenia) žiadateľa, a nie na trvanie, resp. skončenie konania o azyle,
- ustanovuje oprávnenie žiadateľa zotrvať v pracovnoprávnom vzťahu aj počas rozhodovania súdu o priznaní odkladného účinku podľa § 23 ods. 6, atď.