U domácností sa prejavujú negatívne efekty inflácie, začnú obmedzovať spotrebu
12. 4. 2023
Do nasledujúcich mesiacov očakávame postupné klesanie spotreby domácností, a to najmä v niektorých druhoch maloobchodu, ale aj v službách," tvrdí Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne. V spotrebnom správaní domácností sa začínajú čoraz citeľnejšie prejavovať negatívne efekty vysokej inflácie. Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank v komentári k údajom o februárových tržbách maloobchodu, ktoré zverejnil Štatistický úrad.
"Mierne prekvapivým je zloženie poklesu, ktorý ťahá predovšetkým zvyčajne stabilnejší predaj potravín. Vysvetlením tohto relatívne netypického javu by mohla byť štruktúra inflácie, ktorú ťahajú nahor práve potraviny. To negatívne zasahuje najmä nízkopríjmové domácnosti, ktoré sú tak nútené upravovať aj spotrebu základných položiek spotrebného koša, akými potraviny bezpochyby sú. Nemusí sa pritom jednať len o priame zníženie spotreby, ale aj o preskupenie nákupov potravín smerom k lacnejším a zvyčajne menej kvalitným alternatívam," spresnil. Na rozdiel od maloobchodu, tržby v hoteloch a reštauráciách vo februári podľa analytika rástli. Ich nárast mal však prevažne len technický charakter a bol len prirodzenou korekciou extrémne slabého januára, ktorého čísla ovplyvnil rekordne teplý prelom rokov. Vyššie tržby vo februári zaznamenal aj predaj a oprava áut. Spotreba podľa Koršňáka aj v nasledujúcich mesiacoch bude narážať na svoje limity plynúce najmä z rekordne vysokej inflácie. "Po vyčerpaní finančných vankúšov nižšej strednej a nízkopríjmovej skupiny domácností a odznení vianočného efektu – vyššia motivácia siahať na úspory – očakávame ďalšie utlmovanie spotreby domácností na Slovensku," dodal Koršňák.
S
(Zdroj: hnolnine.sk)
Podpora uhlia zdraží elektrinu, aj keď štát s tým nesúhlasil
9. 9. 2018
Štát na tohto týždňovom mimoriadnom valnom zhromaždení (MVZ) spoločnosti Slovenské elektrárne (SE) nesúhlasil so zvýšením podpory na ťažbu hnedého uhlia v tzv. verejnom záujme. Uviedol to po stredajšom rokovaní vlády šéf Ministerstva hospodárstva (MH) SR Peter Žiga (Smer-SD). SE podľa ministrových slov chceli navyšovať doplatok do tarify za prevádzkovanie systému (TPS) kvôli elektrárni Nováky (ENO) spaľujúcej uhlie z hornej Nitry.
„Štát s tým nesúhlasil,“ informoval Žiga. Člen predsedníctva mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko (PS) Martin Hojsík 4. septembra upozornil, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) „potichu“ od 1. septembra 2018 zvýšil podporu, ktorú dostávajú SE na využívanie nekvalitného domáceho hnedého uhlia na hornej Nitre o 18 %. Ročná podpora podľa neho tak vzrástla z 98 miliónov eur na 115 miliónov eur. „Bolo to na žiadosť Slovenských elektrární, pretože sa zvýšili ceny emisných povoleniek, ktoré si musí elektrárenská spoločnosť kupovať na to, aby mohla vypúšťať emisie z elektrárne,“ priblížil Hojsík. „Úrad zdôrazňuje, že aj v tomto prípade sa striktne riadil platnou legislatívou. Zvýšenie jednej zo zložiek tarify za prevádzkovanie systému úrad schválil iba z dôvodu nárastu cien emisných povoleniek na svetových trhoch, ktoré oproti minulému roku vzrástli viac ako štvornásobne. Tento nárast v zmysle platnej legislatívy musel úrad regulovanému subjektu Slovenským elektrárňam akceptovať ako výraznú zmenu ekonomických parametrov. Úrad zdôrazňuje, že príjem zo zvýšenia cien emisných povoleniek nezostáva v majetku regulovaných subjektov, ale je príjmom štátneho rozpočtu,“ uviedol v reakcii na Hojsíka Radoslav Igaz, hovorca ÚRSO.
(Zdroj: spravy.pravda.sk)
Volkswagen mal nútené voľno kvôli veľkému subdodávateľovi
7. 9. 2018
Jeden chýbajúci článok môže ohroziť celú výrobu. A to sa tento týždeň stalo v bratislavskom Volkswagene. „Spoločnosť Volkswagen Slovakia musela z dôvodu výpadku u dodávateľa odvolať jednu poobedňajšiu zmenu v jednom z troch výrobných segmentov,“ konštatuje hovorca automobilky Michal Ambrovič. Podľa jeho slov išlo o organizačné opatrenie, ktoré nebude mať zásadný vplyv na výrobu v bratislavskom závode.
Bratislavská automobilka odmietla situáciu ďalej komunikovať. Podľa informácií HN od viacerých zdrojov priamo z výroby musela v stredu odpadnúť poobedná zmena, čím zostal stáť jeden z troch výrobných segmentov závodu. Konkrétne išlo o tú časť, kde sa vyrábajú autá kategórie New Small Family – ide o modely Volkswagen UP, Škoda CityGO a Seat Mii. Na jednej zmene pritom pracuje 300 pracovníkov, ktorí tak dostali neplánované voľno.
Vláda schválila investície do nových projektov. Vyčlení 150 miliónov
6. 9. 2018
Jedným by sa mala dať definitívna bodka za arbitrážnymi konaniami voči Slovensku. Druhý by mal zabezpečiť rozšírenie investícií do nových projektov, ktoré podporia slovenskú ekonomiku.
Návrh na ukončenie platnosti bilaterálnych dohôd o ochrane a podpore investícií uzavretých s členskými štátmi Európskej únie je iniciatívou rezortu financií. Na základe tohto návrhu môže Slovenská republika (SR) začať rokovania s jednotlivými krajinami EÚ o vypovedaní zmlúv o podpore investícií. K tomuto kroku pristúpilo ministerstvo financií (MF) po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Ten rozhodol, že systém arbitráží zavedený prostredníctvom týchto dohôd nie je v súlade s právom EÚ. K tomuto rozhodnutiu došlo v súvislosti s prípadom Achmea proti Slovenskej republike. Členské štáty majú preto povinnosť okamžite ukončiť všetky intra-EÚ dohody, ktoré nie sú v súlade s právom EÚ. Slovensko navrhuje začať bilaterálne rokovania o ukončení zmlúv. Ide o najrýchlejšiu a najschodnejšiu alternatívu riešenia súčasnej situácie. Po vypovedaní zmlúv by tak boli definitívne ukončené a zrušené všetky v súčasnosti otvorené arbitrážne konania vedené podľa týchto dohôd. Ukončenie zmlúv bude iniciovať aj Európska komisia, ktorá sa snaží o multilaterálne ukončenie týchto dohôd, avšak v dlhšom časovom horizonte. Súčasťou tejto iniciatívy je aj dosiahnutie politickej deklarácie všetkých členských štátov EÚ, v ktorej by akceptovali právne následky Rozhodnutia Achmea.
Ceny na Slovensku sa rapídne zvýšili
5. 9. 2018
Zatiaľ čo celková miera inflácie v EÚ môže byť považovaná od začiatku milénia za miernu, výrazné cenové rozdiely sú viditeľné na detailnejšej úrovni. V rokoch 2000 až 2017 ceny v EÚ celkovo vzrástli o 36 percent. Najvyššie prírastky zaznamenali "alkoholické nápoje a tabak", ako aj "vzdelávanie", kde ceny vzrástli o viac ako 90 percent, uvádza európsky štatistický úrad Eurostat.
Zdražovanie najviac zasiahlo Rumunsko, kde ceny narástli v priemere o 257 percent. Najmenej rástli ceny v Nemecku a to o viac ako 28 percent. Na Slovensku rástli ceny v priemere omnoho rýchlejšie, ako bol priemer EÚ. Od začiatku milénia rástli na Slovensku najviac ceny za vzdelanie, bývanie a zdravotnú starostlivosť. Za nimi nasledujú ceny za alkohol a cigarety, ceny v reštauráciach a hoteloch a ceny potravín a nealka. Za posledné roky stúpli ceny aj v oblasti telekomunikácii, rekreácia a kultúra, doprava a oblečenie a obuv. Nábytok nakupujeme lacnejšie ako pred 18 rokmi. Cena v tomto segmente sa znížila v priemere o -9,1 percenta.