U domácností sa prejavujú negatívne efekty inflácie, začnú obmedzovať spotrebu
12. 4. 2023
Do nasledujúcich mesiacov očakávame postupné klesanie spotreby domácností, a to najmä v niektorých druhoch maloobchodu, ale aj v službách," tvrdí Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne. V spotrebnom správaní domácností sa začínajú čoraz citeľnejšie prejavovať negatívne efekty vysokej inflácie. Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank v komentári k údajom o februárových tržbách maloobchodu, ktoré zverejnil Štatistický úrad.
"Mierne prekvapivým je zloženie poklesu, ktorý ťahá predovšetkým zvyčajne stabilnejší predaj potravín. Vysvetlením tohto relatívne netypického javu by mohla byť štruktúra inflácie, ktorú ťahajú nahor práve potraviny. To negatívne zasahuje najmä nízkopríjmové domácnosti, ktoré sú tak nútené upravovať aj spotrebu základných položiek spotrebného koša, akými potraviny bezpochyby sú. Nemusí sa pritom jednať len o priame zníženie spotreby, ale aj o preskupenie nákupov potravín smerom k lacnejším a zvyčajne menej kvalitným alternatívam," spresnil. Na rozdiel od maloobchodu, tržby v hoteloch a reštauráciách vo februári podľa analytika rástli. Ich nárast mal však prevažne len technický charakter a bol len prirodzenou korekciou extrémne slabého januára, ktorého čísla ovplyvnil rekordne teplý prelom rokov. Vyššie tržby vo februári zaznamenal aj predaj a oprava áut. Spotreba podľa Koršňáka aj v nasledujúcich mesiacoch bude narážať na svoje limity plynúce najmä z rekordne vysokej inflácie. "Po vyčerpaní finančných vankúšov nižšej strednej a nízkopríjmovej skupiny domácností a odznení vianočného efektu – vyššia motivácia siahať na úspory – očakávame ďalšie utlmovanie spotreby domácností na Slovensku," dodal Koršňák.
S
(Zdroj: hnolnine.sk)
Prvá recesia v histórii samostatného Slovenska
8. 4. 2009
Samostatné Slovensko tento rok zažije svoju prvú recesiu v histórii. Prognózu o poklese ekonomiky o 2,4 percenta včera zverejnila centrálna banka. Je to zatiaľ najpesimistickejší odhad na trhu.
Analytici ani ministerstvo financií odhad
centrálnej banky nespochybňujú. Minister financií uviedol, že ešte čaká na
štatistiky slovenskej ekonomiky za prvý štvrťrok. Potom bude zrejme potrebné
prerobiť aj štátny rozpočet.
Recesia k nám prenikla zo Západu, produkciu na
čas spomalila aj plynová kríza. Podľa centrálnej banky by ekonomike mohli
pomôcť investície do PPP projektov a lepšie čerpanie eurofondov.
Štát pomôže pri rozbiehaní podnikania
7. 4. 2009
Začínajúci podnikatelia majú niekoľko možností získať peniaze na rozbeh svojho podniku. Pri založení živnosti môžu z úradu práce získať jednorazový nenávratný príspevok alebo im štát môže dva roky prispievať na sociálne a zdravotné odvody. Pri splnení zákonom stanovených podmienok sa môžu dostať aj k úveru z banky. S komerčnými bankami o podrobnostiach štátom ručených úverov vyjednáva aj štátna záručná banka.
Príspevok na podporu samostatnej zárobkovej
činnosti
Noví živnostníci majú od marca možnosť
požiadať úrad práce, aby prispieval na ich odvody. Uchádzač, ktorý bol
nezamestnaným najmenej tri mesiace, bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a
príspevkov k dávke v hmotnej núdzi a ktorý bude vykonávať živnosť minimálne dva
roky môže dostať príspevok na podporu samostatnej zárobkovej činnosti.
Uchádzač musí s príslušným úradom práce
uzavrieť písomnú dohodu, v ktorej si obe strany dohodnú okrem iného aj spôsob
kontroly plnenia podmienok. V dohode sa
úrad práce zaviaže, že preplatí živnostníkovi odvody najneskôr do 30 dní
po tom, ako živnostník predloží doklady o ich zaplatení. Pri tejto podpore
živnosti musí nový podnikateľ s úradom komunikovať každý mesiac.
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť
Jednorazový príspevok na samostatnú zárobkovú
činnosť môžu získať živnostníci, ktorí sa rozhodnú pre oblasti nenáročné na
počiatočné investície. Ide najmä o zručnosti vykonávané nižšie kvalifikovanými nezamestnanými.
O príspevok môže požiadať nezamestnaný, ktorý
bol v evidencii aspoň tri mesiace a živnostníkom bude aspoň dva roky. Záujemca
na úrade práce musí absolvovať školenie o prevádzkovaní samostatnej zárobkovej
činnosti a predložiť podnikateľský zámer. V ňom opíše, na čo chce štátnu
dotáciu minúť.
Posudzovanie záujemcov o dotácie sa od apríla
sprísnilo. Sprísnenie podmienok má zvýšiť kvalitu projektov a zlepšiť štartovú
pozíciu uchádzačov na podnikateľskom trhu.
Získať súbežne obe dotácie je vylúčené.
Záruky štátu
Keďže komerčné banky sú v poskytovaní úverov v
čase krízy opatrnejšie, štát ich chce povzbudiť tým, že časť ručenia prevezme
na seba. Slovenská záručná a rozvojová banka s komerčnými bankami rokuje o
produkte "55 k 45". Znamená
to, že záručná banka vezme na seba 55 percent záruky za úver a podnikateľ
zvyšných 45 percent. Prvú zmluvu podpísala záručná banka so Slovenskou
sporiteľňou.
Druhé šrotovné sa míňa rýchlejšie ako prvé
7. 4. 2009
Kým prvé kolo šrotovného trvalo pár týždňov, druhé pravdepodobne bude trvať len pár dni. Vyplýva to z rýchlosti, akou počas úvodného dňa druhej etapy tohto projektu preberali šrotoviská staré autá.
Pritom koľko starých automobilov ich majitelia dajú zlikvidovať, toľko
si s pomocou príspevku od štátu a
predajcov môžu kúpiť nových áut.
Niektoré vrakoviská postupujú podľa
ministerstva hospodárstva nezákonne, keď za zošrotovanie automobilov podliehajúcich príspevku v zmysle výnosu
"o šrotovnom" vyberajú ďalšie peniaze. Podľa ministerstva
hospodárstva je takýto postup na hrane zákona
a ministerstvo nevylučuje, že vrakoviská preverí inšpekcia životného
prostredia.
MF upravilo prognózu deficitu verejných financií
5. 4. 2009
Ministerstvo financií upravilo prognózu tohtoročného deficitu verejných financií na 3,04 % HDP, kým v schválenom rozpočte sa uvádzal deficit na úrovni 2,08 % HDP.
Podľa analytikov viac napovie júnová
aktualizácia makroprognózy, ktorá ukáže, aké daňové a odvodové príjmy možno do
konca roka očakávať. Štátny tajomník ministerstva financií uviedol, že deficit
oscilujúci okolo 3-percentnej hranice je možné dosiahnuť.