Tvorba a použitie rezervného fondu
7. 3. 2023
Povinnosť tvoriť rezervný fond majú kapitálové obchodné spoločnosti (akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, komanditná spoločnosť).
Tvorbu rezervného fondu v akciovej spoločnosti upravuje Obchodný zákonník v § 67, § 161d a § 217. Spoločnosť vytvára rezervný fond pri svojom vzniku vo výške 10 %. Tento fond je akciová spoločnosť povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 10 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do výšky 20 % základného imania. Podľa § 161d, ak má spoločnosť v majetku vlastné akcie, o ktorých účtuje na strane aktív súvahy musí vytvoriť osobitný rezervný fond v rovnakej výške, ktorý môže znížiť alebo zrušiť len v prípade, ak časť vlastných akcií alebo všetky vlastné akcie prevedie na inú osobu, alebo ak zníži základné imanie, alebo ak zníži základné imanie vzatím časti vlastných akcií, alebo všetkých vlastných akcií z obehu.
V spoločnosti s r. o. upravuje tvorbu rezervného fondu Obchodný zákonník v § 67 a § 124. Spoločnosť môže vytvoriť rezervný fond pri svojom vzniku.
Tento fond je spoločnosť povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v spoločenskej zmluve, najmenej však do výšky 10 % základného imania.
Spoločnosť môže vytvárať rezervný fond aj nad rámec povinného prídelu zo zisku na základe stanov, prípadne na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, a to ďalším prídelom zo zisku alebo prevodom zo štatutárnych fondov prípadne z ostatných fondov.
O použití rezervného fondu rozhoduje predstavenstvo akciovej spoločnosti (v s.r.o. konateľ), ak nie je v stanovách alebo spoločenskej zmluve spoločnosti určené inak.
K
Prvá recesia v histórii samostatného Slovenska
8. 4. 2009
Samostatné Slovensko tento rok zažije svoju prvú recesiu v histórii. Prognózu o poklese ekonomiky o 2,4 percenta včera zverejnila centrálna banka. Je to zatiaľ najpesimistickejší odhad na trhu.
Analytici ani ministerstvo financií odhad
centrálnej banky nespochybňujú. Minister financií uviedol, že ešte čaká na
štatistiky slovenskej ekonomiky za prvý štvrťrok. Potom bude zrejme potrebné
prerobiť aj štátny rozpočet.
Recesia k nám prenikla zo Západu, produkciu na
čas spomalila aj plynová kríza. Podľa centrálnej banky by ekonomike mohli
pomôcť investície do PPP projektov a lepšie čerpanie eurofondov.
Štát pomôže pri rozbiehaní podnikania
7. 4. 2009
Začínajúci podnikatelia majú niekoľko možností získať peniaze na rozbeh svojho podniku. Pri založení živnosti môžu z úradu práce získať jednorazový nenávratný príspevok alebo im štát môže dva roky prispievať na sociálne a zdravotné odvody. Pri splnení zákonom stanovených podmienok sa môžu dostať aj k úveru z banky. S komerčnými bankami o podrobnostiach štátom ručených úverov vyjednáva aj štátna záručná banka.
Príspevok na podporu samostatnej zárobkovej
činnosti
Noví živnostníci majú od marca možnosť
požiadať úrad práce, aby prispieval na ich odvody. Uchádzač, ktorý bol
nezamestnaným najmenej tri mesiace, bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a
príspevkov k dávke v hmotnej núdzi a ktorý bude vykonávať živnosť minimálne dva
roky môže dostať príspevok na podporu samostatnej zárobkovej činnosti.
Uchádzač musí s príslušným úradom práce
uzavrieť písomnú dohodu, v ktorej si obe strany dohodnú okrem iného aj spôsob
kontroly plnenia podmienok. V dohode sa
úrad práce zaviaže, že preplatí živnostníkovi odvody najneskôr do 30 dní
po tom, ako živnostník predloží doklady o ich zaplatení. Pri tejto podpore
živnosti musí nový podnikateľ s úradom komunikovať každý mesiac.
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť
Jednorazový príspevok na samostatnú zárobkovú
činnosť môžu získať živnostníci, ktorí sa rozhodnú pre oblasti nenáročné na
počiatočné investície. Ide najmä o zručnosti vykonávané nižšie kvalifikovanými nezamestnanými.
O príspevok môže požiadať nezamestnaný, ktorý
bol v evidencii aspoň tri mesiace a živnostníkom bude aspoň dva roky. Záujemca
na úrade práce musí absolvovať školenie o prevádzkovaní samostatnej zárobkovej
činnosti a predložiť podnikateľský zámer. V ňom opíše, na čo chce štátnu
dotáciu minúť.
Posudzovanie záujemcov o dotácie sa od apríla
sprísnilo. Sprísnenie podmienok má zvýšiť kvalitu projektov a zlepšiť štartovú
pozíciu uchádzačov na podnikateľskom trhu.
Získať súbežne obe dotácie je vylúčené.
Záruky štátu
Keďže komerčné banky sú v poskytovaní úverov v
čase krízy opatrnejšie, štát ich chce povzbudiť tým, že časť ručenia prevezme
na seba. Slovenská záručná a rozvojová banka s komerčnými bankami rokuje o
produkte "55 k 45". Znamená
to, že záručná banka vezme na seba 55 percent záruky za úver a podnikateľ
zvyšných 45 percent. Prvú zmluvu podpísala záručná banka so Slovenskou
sporiteľňou.
Druhé šrotovné sa míňa rýchlejšie ako prvé
7. 4. 2009
Kým prvé kolo šrotovného trvalo pár týždňov, druhé pravdepodobne bude trvať len pár dni. Vyplýva to z rýchlosti, akou počas úvodného dňa druhej etapy tohto projektu preberali šrotoviská staré autá.
Pritom koľko starých automobilov ich majitelia dajú zlikvidovať, toľko
si s pomocou príspevku od štátu a
predajcov môžu kúpiť nových áut.
Niektoré vrakoviská postupujú podľa
ministerstva hospodárstva nezákonne, keď za zošrotovanie automobilov podliehajúcich príspevku v zmysle výnosu
"o šrotovnom" vyberajú ďalšie peniaze. Podľa ministerstva
hospodárstva je takýto postup na hrane zákona
a ministerstvo nevylučuje, že vrakoviská preverí inšpekcia životného
prostredia.
MF upravilo prognózu deficitu verejných financií
5. 4. 2009
Ministerstvo financií upravilo prognózu tohtoročného deficitu verejných financií na 3,04 % HDP, kým v schválenom rozpočte sa uvádzal deficit na úrovni 2,08 % HDP.
Podľa analytikov viac napovie júnová
aktualizácia makroprognózy, ktorá ukáže, aké daňové a odvodové príjmy možno do
konca roka očakávať. Štátny tajomník ministerstva financií uviedol, že deficit
oscilujúci okolo 3-percentnej hranice je možné dosiahnuť.