Tvorba a použitie rezervného fondu
7. 3. 2023
Povinnosť tvoriť rezervný fond majú kapitálové obchodné spoločnosti (akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, komanditná spoločnosť).
Tvorbu rezervného fondu v akciovej spoločnosti upravuje Obchodný zákonník v § 67, § 161d a § 217. Spoločnosť vytvára rezervný fond pri svojom vzniku vo výške 10 %. Tento fond je akciová spoločnosť povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 10 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do výšky 20 % základného imania. Podľa § 161d, ak má spoločnosť v majetku vlastné akcie, o ktorých účtuje na strane aktív súvahy musí vytvoriť osobitný rezervný fond v rovnakej výške, ktorý môže znížiť alebo zrušiť len v prípade, ak časť vlastných akcií alebo všetky vlastné akcie prevedie na inú osobu, alebo ak zníži základné imanie, alebo ak zníži základné imanie vzatím časti vlastných akcií, alebo všetkých vlastných akcií z obehu.
V spoločnosti s r. o. upravuje tvorbu rezervného fondu Obchodný zákonník v § 67 a § 124. Spoločnosť môže vytvoriť rezervný fond pri svojom vzniku.
Tento fond je spoločnosť povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v spoločenskej zmluve, najmenej však do výšky 10 % základného imania.
Spoločnosť môže vytvárať rezervný fond aj nad rámec povinného prídelu zo zisku na základe stanov, prípadne na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, a to ďalším prídelom zo zisku alebo prevodom zo štatutárnych fondov prípadne z ostatných fondov.
O použití rezervného fondu rozhoduje predstavenstvo akciovej spoločnosti (v s.r.o. konateľ), ak nie je v stanovách alebo spoločenskej zmluve spoločnosti určené inak.
K
Štúrovská celulózka zaujala dvoch investorov
11. 2. 2010
Írsko-holandský papierenský koncern Smurfit Kappa zverejnil už pred pol rokom, že na jar tohto roku uzavrie tuzemskú celulózku v juhoslovenskom Štúrove. Napokon môže však dôjsť k jej oživeniu a záchrane vyše tristo pracovných miest. Smurfit Kappa rokuje o predaji so záujemcami z juhočeskej papierenskej spoločnosti JIP-Papírny Větřní a nadnárodného koncernu Mondi.
Rokovania sú ešte len na začiatku a žiadna konkrétna ponuka nepadla. V prípade českej firmy by papierenskú výrobu v Štúrove mohla zachrániť spoločnosť, ktorá v nedávnej minulosti mala problémy s vlastnými dlhmi a vysokými stratami. Po vstupe terajšieho vlastníka – českého podnikateľa z oblasti kamiónovej dopravy a stavebníctva Josefa Hanzalíka sa JIP-Papírny dostali do oveľa lepšej kondície. Podnik ležiaci blízko Českého Krumlova už vlani získal severočeské Olšanské papírny neďaleko Olomouca. Druhý najväčší český výrobca papiera dnes v oboch fabrikách zamestnáva 700 ľudí a ročne vyrába papierové produkty za dve a štvrť miliardy českých korún.
Rokovania medzi zmienenými spoločnosťami Smurfit Kappa a Mondi novinám potvrdili viaceré dôveryhodné zdroje.
Zahraničný obchod po 15 rokoch opäť v prebytku
11. 2. 2010
Vlani v decembri vzrástol slovenský export medziročne prvýkrát od septembra 2008, a to o 10,7 %. V porovnaní s rokom 2008 dovoz zostal nezmenený. Vyplýva to z predbežných údajov Štatistického úradu zverejnených dnes.
Celkový vlaňajší objem vývozov sa prepadol o pätinu, dovozy klesli o takmer štvrtinu. Za celý rok 2009 vývoz prevýšil dovoz o 1,26 miliardy eur. Ide o prvý celoročný prebytok zahraničného obchodu od roku 1994.
V dvanástom mesiaci roku 2009 stúpol vývoz na 3,22 miliardy eur. V novembri sa po revízii medziročne prepadol o 0,7 %. Štatistici pôvodne za november vykázali rast exportu o 2,7 %. V decembri sa oproti roku 2008 dovoz nezmenil a dosiahol 3,28 miliardy eur. V novembri sa znížil o 9,3 %. V decembri sa obchodná bilancia dostala do schodku, dovozy prevýšili vývozy o 56,6 milióna eur. Zahraničný obchod bol pritom v novembri ešte v prebytku 150,9 milióna eur.
Za celý rok 2009 sa vývoz oproti roku 2008 prepadol o 19,9 % a dosiahol 39,68 miliardy eur. Dovozy poklesli o 23,6 percenta na 38,43 miliardy eur. Bilancia sa oproti rovnakému obdobiu roka 2008 výrazne zlepšila, a to o viac ako dve miliardy eur.
Noví investori môžu ovplyvniť rast miezd
10. 2. 2010
Vytvorenie podmienok na posilnenie produktívnych odvetví a tvorbu pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou je nádejou pre rast miezd v ťažkých časoch.Slovensko sa v závere roka tešilo z rekordne nízkej inflácie. Inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien bola v novembri a decembri nulová, medziročný rast cien mapovaný národným spotrebiteľským košom dosiahol 0,4 – 0,5 %. Kúpyschopnosť miezd sa oslabovala tak mierne, ako ešte nikdy za ostatné dve desaťročia.
Na prvom mieste nemožno zabúdať na pokles inflácie pri hodnotení dobrého, 4,4-percentného decembrového medziročného reálneho rastu miezd v priemysle. Pri predpoklade, že by sa v uplynulom roku nominálne mzdy vyvíjali rovnako, hodnotenie zmeny ich kúpyschopnosti by vyšlo oveľa inak, ak by sme podobne ako Poľsko, Maďarsko, či Rumunsko vlani čelili 4-5-percentnej inflácii, ku ktorej prispeli aj mimoriadne turbulencie na ich devízových trhoch na prelome rokov 2008 a 2009.
Motorom slovenského vývozu je priemysel. Ako sme sa vlani presvedčili, ten môže citeľne pohnúť osudom slovenského hospodárstva. Aj preto sa pri hodnotení výkonnosti malých a otvorených ekonomík, no najmä ich medzinárodnej konkurencieschopnosti, venuje taká veľká pozornosť práve vývoju priemerných miezd v priemysle (a tie sú zároveň aj najčastejšie prezentovanou spomedzi mzdových štatistík).
V decembri sa priemerné mzdy v slovenskom priemysle medziročne reálne zvýšili o 4,4%, v priemere za celý minulý rok o 0,6%. Medziročne kúpyschopnosť miezd v slovenskom priemysle teda aj v roku vážnej recesie vzrástla. Vlani však v siedmich spomedzi vybraných odvetví mimo priemyslu reálne mzdy medziročne klesli, čo je vývoj, ktorý skôr zodpovedá očakávaniam spojeným s recesiou.
Netreba zabúdať na to, že s výnimkou troch odvetví (stavebníctvo, doprava a skladovanie, informácie a komunikácia) vlani klesala zamestnanosť v slovenskom hospodárstve aj v priemysle (za celý rok o 15%). Pod najväčším tlakom (tak na tržby aj zamestnanosť) sa vlani ocitli spravidla odvetvia, ktoré okrem hospodárskeho oslabenia na exportných trhoch doplácajú aj na svoju nižšiu konkurencieschopnosť (napríklad voči importom z blízkeho, či vzdialenejšieho zahraničia).
Na nižšie mzdy sú spravidla odkázané práve odvetvia s nižšou pridanou hodnotou a limitovaným krátkodobým priestorom pre posilnenie konkurencieschopnosti zvýšením produktivity.
Pre vývoj zamestnanosti aj miezd budú rozhodujúce predovšetkým nové investície. Slovensko bude závislé od príchodu nových investorov. To, akí to budú investori a v ktorých odvetviach, môže ovplyvniť aj to, či budú nové pracovné miesta k rastu miezd prispievať pozitívne, teda či pôjde o odvetvia s vyššími než priemernými mzdami, alebo či sa v nových závodoch zamestnajú ľudia z utlmujúcich odvetví s nižšou pridanou hodnotou.
Priemyselná produkcia vďaka automobilkám vzrástla
9. 2. 2010
V decembri slovenské automobilky pracovali viac dní ako v roku 2008. Tento efekt sa okamžite odrazil aj na raste priemyselnej produkcie. Kým za posledný mesiac minulého roka celková priemyselná produkcia medziročne podľa štatistického úradu narástla o viac ako desatinu, výroba automobiliek si zapísala vzostup takmer o tri štvrtiny.
V tomto roku podľa jednej z analytičiek sa očakáva rast priemyselnej produkcie nad päť percent, maximálne však do desať percent. Ekonómovia a analytici pripomínajú, že oživenie v našej ekonomike a priemysle je podmienené naštartovaním veľkých európskych ekonomík. Priemyselná produkcia v roku 2010 bude len dobiehať predkrízovú úroveň. Najväčší rast sa očakáva odvetviach, kde boli zaznamenaná najväčšie prepady, to je strojárstvo, výroba automobilov a kovovýroba.