Tvorba a použitie rezervného fondu
7. 3. 2023
Povinnosť tvoriť rezervný fond majú kapitálové obchodné spoločnosti (akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, komanditná spoločnosť).
Tvorbu rezervného fondu v akciovej spoločnosti upravuje Obchodný zákonník v § 67, § 161d a § 217. Spoločnosť vytvára rezervný fond pri svojom vzniku vo výške 10 %. Tento fond je akciová spoločnosť povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 10 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do výšky 20 % základného imania. Podľa § 161d, ak má spoločnosť v majetku vlastné akcie, o ktorých účtuje na strane aktív súvahy musí vytvoriť osobitný rezervný fond v rovnakej výške, ktorý môže znížiť alebo zrušiť len v prípade, ak časť vlastných akcií alebo všetky vlastné akcie prevedie na inú osobu, alebo ak zníži základné imanie, alebo ak zníži základné imanie vzatím časti vlastných akcií, alebo všetkých vlastných akcií z obehu.
V spoločnosti s r. o. upravuje tvorbu rezervného fondu Obchodný zákonník v § 67 a § 124. Spoločnosť môže vytvoriť rezervný fond pri svojom vzniku.
Tento fond je spoločnosť povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v spoločenskej zmluve, najmenej však do výšky 10 % základného imania.
Spoločnosť môže vytvárať rezervný fond aj nad rámec povinného prídelu zo zisku na základe stanov, prípadne na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, a to ďalším prídelom zo zisku alebo prevodom zo štatutárnych fondov prípadne z ostatných fondov.
O použití rezervného fondu rozhoduje predstavenstvo akciovej spoločnosti (v s.r.o. konateľ), ak nie je v stanovách alebo spoločenskej zmluve spoločnosti určené inak.
K
Slovákom zlacnie elektrina aj plyn
1. 12. 2015
Od nového roka zaplatíme za energie menej než doteraz. Ceny stlačil nadol regulátor. Mohli ísť však ešte hlbšie, tvrdia odborníci.
lovenské domácnosti a malé firmy ušetria od nového roka desiatky eur. Dôvodom je lacnejší plyn aj elektrina. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví totiž včera stanovil maximálnu cenu, ktorú budú môcť účtovať dodávatelia energií domácnostiam a malým firmám v budúcom roku.
Slováci sa vďaka tomu môžu pripraviť na nižšie účty. Pri elektrine pocítia najvyšší pokles cien tí, ktorí ňou aj kúria. Platby im môžu klesnúť aj o 50 eur. Ďalšie eurá domácnosti ušetria aj za plyn. Tie, ktoré plyn používajú na ohrev vody, ušetria 16,5 eura.
zdrohj: hnonline.sk
Plyn atakuje 20-ročné minimum
23. 11. 2015
Cena plynu na európskych burzách atakuje historické minimá z roku 1996. Iba pred pár dňami padol na rekordných 17,10 eura za megawatthodinu. Oproti začiatku tohto roka tak stihol zlacnieť až o desať eur.
„Pokles cien plynu na burzách v únii je významný a veľmi nečakaný. Trh očakával, že sa ceny skôr stabilizujú,“ hovorí analytik Colosseum Boris Tomčiak. Prudký pokles cien plynu zastavili až teroristické útoky v Paríži. Na podobné udalosti totiž reagujú trhy citlivo;plyn spolu s ďalšími komoditami preto nárazovo dočasne zdražel. Cena počas dňa útokov vo Francúzsku narástla o vyše euro za megawatthodinu.
zdroj: hnonline.sk
Slováci si môžu dovoliť viac.
11. 11. 2015
Slováci si za svoje platy môžu dovoliť stále viac. Ich priemerné mzdy totiž reálne rástli vo všetkých odvetviach.
V septembri najviac vzrástla priemerná mzda v stavebníctve (medziročný reálny nárast 8,2 percenta), doprave a skladovaní (7,7 percenta) a predaji a oprave motorových vozidiel (6,7 percenta). Vyplýva to z aktuálnych čísel, ktoré zverejnil štatistický úrad.
Rozdiely medzi platmi v jednotlivých odvetviach však ostávajú priepastné. Zatiaľ čo informatici zarábajú v priemere 1 697 eur, ľudia pracujúci v reštauráciách si mesačne prilepšia len o 382 eur.
zdroj: hnonline.sk
Zvýšenie dane z nehnuteľnosti
5. 11. 2015
Bez cenových máp a zmeny zákonov stále platí, že na Slovensku máme najnižšiu daň z nehnuteľností v Európskej únii. Radia nám ich zvýšiť Medzinárodný menový fond, Európska komisia aj Organizácia pre hospodársky rozvoj.
Príjmy tvorili z dane z nehnuteľnosti v roku 2013 na Slovensku 0,4 percenta výkonu ekonomiky. Na porovnanie naši susedia v Maďarsku ju majú 0,6 percenta a v Poľsku 1,2 percenta. Na Západe sú ešte vyššie. Dáni prispievajú do rozpočtu 1,4 percenta a Briti dokonca až 3,2 percenta hrubého domáceho produktu.
Kým mnohé obce a mestá sú pri zvyšovaní dane z nehnuteľností opatrné, radikálny krok chystá Bratislava. Primátor Ivo Nesrovnal avizoval až 100-percentný nárast dane. To by v praxi znamenalo, že daň za štvorcový meter bytu napríklad v Starom Meste by stúpla z dnešných 47 na 94 centov.
zdroj: hnonline.sk