Murphy radí
Murphyho postrehy
Príslovie hovorí, že to, čo môžeš urobiť zajtra a pozajtra, máš spraviť dnes a budeš mať dva dni voľna. Ale ak to, čo máš urobiť zajtra a pozajtra, odložíš, na popozajtra budeš mať tiež dva dni voľna.
Žena bez mužov zvädne, muž bez žien zblbne.
Muži na ženách nájdu veľa chýb, ženy na mužoch len dve. Všetko, čo hovoria, je zlé. Všetko čo robia je zlé.
(Murphyho zrnká II)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.
Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.
O čo bezpečnejšie miesto, o to rýchlejšie vás oberú.
(Murphyho zákony v bájkach)
Zákony života
Dajte veciam pokoj – ony samy vedia, kedy je najpríhodnejší čas na pokazenie!
Zákon relativity: Rovné cesty vedú priamo do pekla. Ostatné tam vedú okľukou.
Optimisti sú ľudia, ktorí veria, že nešťastie sa valí iba na pesimistov.
(Murphyho zákonník)
O márnom hľadaní - III. večer
Nikdy sa nepýtaj predavača, či sa tovar vyplatí kúpiť!
Očakávaná užitočnosť vecí je nepriamoúmerná jej skutočnej užitočnosti.
Čím dômyselnejší stroj, tým je menej použiteľný.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Oheň a voda
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)