Trhy vlani ponúkli investorom vysoké zhodnotenie, Slováci nevyužili situáciu
17. 1. 2020
Zlým trendom je podľa odborníkov ich ľahostajnosť. Finančné trhy ponúkli vlani investorom priestor na vysoké zhodnotenie peňazí. Slováci sa však správali mimoriadne konzervatívne. Neefektivitu vidno v dlhšom horizonte Ako povedal v utorok na stretnutí s médiami generálny riaditeľ Across Private Investments (API) Maroš Ďurik, v 3. pilieri mali Slováci ku koncu uplynulého roka 2,4 miliardy eur. Vlaňajšok dopadol pre sporiteľov v tomto pilieri relatívne dobre.
Priemerné zhodnotenie dosiahlo 8,9 %, no v kontexte výsledkov akciových trhov (globálny akciový index vzrástol približne o 25 %), to nie sú výnimočné čísla. Práve akcie by mali v portfóliách, ktoré sú určené na dôchodok, dominovať. Neefektívne zhodnocovanie peňažných prostriedkov v 3. pilieri je najlepšie vidieť v dlhšom horizonte. Za posledné štyri roky dosiahlo priemerné zhodnotenie len 10,8 %. Objem majetku v podielových fondoch sa v roku 2019 priblížil k desaťmiliardovej hranici (9,6 mld. eur). Uplynulý rok bol pre investorov vo fondoch najlepší za posledné štyri roky. Priemerné zhodnotenie dosiahlo 7,7 %, čím sa podarilo výraznejšie prekonať infláciu, ktorá vlani presiahla 3 %. "Vzhľadom na vývoj trhov si však vieme predstaviť aj lepšie čísla. Na svedomí to má najmä dominancia zmiešaných fondov v portfóliách investorov, v ktorých investori strácajú najviac. Zhodnotenie za štyri roky neoslní, 10,3 % je za daných podmienok na finančných trhoch slabý výsledok," zdôraznil Ďurik. Najmenej efektívne je držať peniaze na bežnom účte Najmenej efektívnou investíciou pre sporiteľov podľa neho je držať peniaze na bežnom účte v banke. Tam majú Slováci uložených najviac peňazí a to 37,4 miliárd eur. Priemerné zhodnotenie dosiahlo historicky najnižšiu úroveň (0,23 %). Pri vlaňajšej inflácii viac než 3 % sa reálna kúpna sila peňazí v bankách opäť kontinuálne znížila. Za posledné štyri roky ukrojila inflácia z reálnej kúpnej sily peňazí v bankách viac než 6 %. Zlým trendom, ktorý sa naplno začína prejavovať v posledných rokoch, je podľa odborníkov ľahostajnosť Slovákov. Kým pred štyrmi rokmi mali na bežných účtoch približne 15 miliárd, dnes tam bezprizorne leží už 25 miliárd eur. Pri inflácii 3 %, je to vlastne len približne 24 miliárd. Podľa Ďurika by sa malo viac investovať do indexových fondov, ktoré efektívne prenášajú zhodnotenie finančných trhov do peňaženiek investorov. Indexové fondy v druhom pilieri zarobili za posledné štyri roky 39,2 %.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní
26. 2. 2015
Hlavným cieľom návrhu zákona je dosiahnuť efektívnosť vynakladania verejných zdrojov, spojenú aj s posilnením súťažného princípu a s dôrazom na záujem štátu, zabezpečiť flexibilitu a aktívna otvorenosť procesov verejného obstarávania a chrániť kvalitných a poctivých dodávateľov.
Predkladaný návrh nebude mať negatívny dopad na verejné financie Slovenskej republiky nad rámec limitov rozpočtových kapitol, nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti sa predpokladajú pozitívne a sú uvedené v Doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Virtuálna registračná pokladnica
22. 1. 2015
Od roku 2015 má fyzická alebo právnická osoba možnosť výberu, či bude používať na evidenciu tržieb elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu.
Podnikateľom, ktorí sa rozhodnú používať virtuálnu registračnú pokladnicu, nevzniknú náklady, ako pri zakúpení klasickej elektronickej registračnej pokladnice. Podnikateľ bude mať možnosť používať virtuálnu pokladnicu po registrácii na ktoromkoľvek daňovom úrade, keď mu bude pridelený daňovým úradom kód virtuálnej registračnej pokladnice.
Virtuálna registračná pokladnica bude fungovať prostredníctvom elektronických zariadení, ako sú počítač, notebook, tablet alebo mobilný telefón, na ktoré bude napojené koncové zariadenie.
Virtuálnu registračnú pokladnicu budú môcť používať len podnikatelia, ktorí za sledované obdobie – jedného kalendárneho mesiaca nevyhotovia viac ako 1 000 pokladničných dokladov.
Cena diaľničných nálepiek sa nezmení
12. 12. 2014
Vodiči osobných áut budú v roku 2015 platiť za diaľničné nálepky rovnaké ceny ako v tomto roku. Vláda totiž schválila nariadenie, ktorým sa ustanovuje výška diaľničnej známky za používanie vymedzených úsekov ciest. Aj v roku 2015 tak vodiči za ročnú známku zaplatia 50 eur, mesačná nálepka bude stáť 14 eur a 10-dňová 10 eur.
S.r.o. za jedno euro
16. 11. 2014
21. októbra 2014 bol schválený zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, ktorého zmeny nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015.
Novelou zákona dochádza k viacerým zmenám: zriadenie registra diskvalifikovaných osôb, prepracovanie fiduciárnych povinností členov štatutárnych orgánov obchodných spoločností, sprísnenie podmienok v zákone o konkurze a vyrovnaní, právny základ pre rozlíšenie dvoch typov s.r.o. – s povinným základným imaním presahujúcim určitú sumu a so základným imaním 1 euro, ale sprísnenými podmienkami pre tvorbu a udržanie základného imania. Z oblasti obchodného práva v rámci tretej etapy Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016 - spresnenie postavenia a pravidiel pre nakladanie s majetkom osôb, ktoré uplatňujú vylučovacie právo (výhrada vlastníctva).