Murphy radí
Sláva a peniaze...
V porovnaní so schopnosťou rozumne si rozvrhnúť prácu na jeden deň je všetko ostatné detskou hrou. (JohannWolgang von Goethe)
Kapitál je výsledkom práce. Neexistoval by, keby predtým neexistovala práca. (Lincoln)
Neexistujú skutočne beznádejné situácie. Existujú iba ľudia, zúfajúci si v nejakej situácii namiesto hľadania východiska. To, že ste na dne, má aj svoju dobrú stránku: aspoň sa máte od čoho odraziť.
(Myšlienky bez cla)
Hlúposti sa medze nekladú
Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.
Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.
Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.
(Murphyho zákony v bájkach)
Nebo je v nebi
O Bohu je známe, že je všemohúci a vševediaci. Napriek tomu sa nikdy nemieša do obchodov, ktoré robia medzi sebou smrteľníci. Zlé jazyky tvrdia, že preto, lebo raz sa už popálil.
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)
(Zrnká úsmevu)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)