V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.

Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.

Lepšie je byť vyhľadávaný, ako prehliadaný.

Tanier, ktorý v návale zlosti hodíte po svojom manželskom partnerovi, rozbije vašu najmilšiu vec, ktorú ste si do manželstva priniesli.

Ak si neviete rady, nechajte si poradiť. Pomôcť vám to nepomôže, ale aspoň sa budete mať na koho vyhovoriť.

Problémy prichádzajú zaradom za sebou a pri zvlášť priaznivých okolnostiach aj v dvojstupe.

To, že ste dnes na tom ešte dobre, neznamená, že zatra nebudete mať problémy.

Používať vlastný rozum na riešenie vlastných problémov si vyžaduje značnú dávku odvahy, ale aj statočnosti.

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?