Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Veci sa môžu komplikovať donekonečna.

Veci idú najlepšie vtedy, keď je to najmenej potrebné.

Aj keď sa to už dávno pokazilo, ešte sa to môže zdať byť v poriadku.

Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.

Čím menej vie človek o probléme, tým ľahšie sa mu rieši.

Kamaráta nepodtrhni skôr, ako si sám v bezpečí.

Dobré úmysly robia správanie človeka nepredvídateľným.

Bohužiaľ, ani to, že urobíte ostatných nešťastnými, nezaručí šťastie pre vás.

Odmenou za trvalú ostražitosť je večná nuda.