Murphy radí
Svetlá budúcnosť
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
(Myšlienky bez cla)
Pravda a blufovanie
Tvrdenie je pravdivé hlavne vtedy, keď preň neexistuje logické zdôvodnenie.
Ak sa už silou - mocou chcete cez niečo prebíjať, tak radšej cez betónový múr ako cez klebetu.
Načo ničiť nepriateľa ohňom a mečom, keď sa to dá oveľa ľahšie jazykom.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Manželstvo a rodina
Prvé manželstvo je víťazstvom fantázie nad inteligenciou. Druhé je triumfom nádeje nad skúsenosťou.
Ak ste už spadli do jamy, nemá zmysel ďalej kopať.
Sedadlo, z ktorého sa najlepšie ovláda vozidlo, je to vedľa šoféra. Každý, kto práve nešoféruje, je viac kvalifikovaný na vedenia auta ako šofér.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Svet je plný prekvapení a väčšina z nich je nepríjemná.
Ak nemôžete vyhrať, požiadajte o prestávku, aby ste mohli zmeniť pravidlá hry.
Čím viac vecí vlastníš, tým viac si nimi vlastnený.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)