Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Ak sa zdá, že sa nám začína dariť, určite sme niečo prehliadli.

Akonáhle s niečím začneme, ukáže sa, že čosi iné bolo treba urobiť predtým.

Čo chodí okolo, príde raz aj k tebe, a to tým skôr, čím je to horšie.

Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.

Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.

Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.

Ak ste sa stali predmetom klebety, nemôžete jednoducho vystúpiť z hry.

Väčšina ľudí si zaslúži povesť, ktorú majú.

Po tom, ako sa vám zdá, že všetky klebety o vás už boli vymyslené, sa objaví nová séria.