Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.

Na počiatku nebolo Nič a vzápätí sa aj to pokazilo.

Z malej chybičky vyrastie aj bez polievania chyba veľká. Z veľkej chyby sa zrodí chybisko.

Množstvo získaných skúseností je v tom najlepšom prípade priamo úmerné množstvu pokazených vecí.

Veci idú najlepšie vtedy, keď je to najmenej potrebné.

Najdôležitejšia noha na trojnohom stole je tá, ktorá chýba.

Nešťastie dnes nechodí len po horách, ale aj po cestách.

V núdzi poznáš nepriateľa.

Len čo si kúpiš niečo užitočné, zistíš, že to už nebudeš potrebovať.