Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Nie všetky hlavy sú dokonalé. Niektoré majú ešte vlasy.

Aj ten najdlhší zoznam má poslednú položku.

Pokiaľ ide o vzťahy medzi ľuďmi, najľahšie sa dá dosiahnuť nedorozumenie.

Zlodej, ktorý si chce zachovať celú kožu, musí pohnúť rozumom. Aj keď si to neradi priznávame, zlodeji spravidla hýbu viac rozumom ako poctivci. Asi preto sa majú v živote oveľa lepšie.

Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.

Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.

Moc sa dá skôr udržať rozvážnymi ako prísnymi rozhodnutiami.

Koho šťastena rozmaznáva, príde o rozum.

Múdry človek netvrdí nič, čo by nevedel dokázať.