Človek neustále čaká na svoj ideál a tak strávi celý život v čakárni.

Ak to spôsobí viac škody, všetko sa pokazí naraz.

Ak jediné, čo vám súd pri rozvode prisúdil, je staré auto, na druhý deň vám ho ukradnú.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Čas je ako cirkus - vždy sa zbalí a odíde inam.

Môžete niekomu sľúbiť zajtrajšok, ale nemôžete mu kúpiť včerajšok.

Všetci ideme po tej istej ceste, ibaže rôznymi smermi...

Sú takí, ktorí šťastlivo prešli živí cez mínové pole. Oveľa menej je takých, ktorí prešli živí cez byrokratickú mašinériu.

Byrokratická pravidlá rastú rovnakou rýchlosťou ako burina.

Keď byrokrat urobí chybu, bude ju opakovať dovtedy, kým sa z nej nestane pravidlo.