Strach z nedostatku nás teraz ženie k zeleným zdrojom
10. 6. 2022
Naša spoločnosť v uplynulých mesiacoch čelí raketovému zdražovaniu energií. Odborníci však radi pripomínajú, že slnko a vietor nám faktúru nepošlú. Aj to je tak jedným z dôvodov, prečo na Slovensku ožíva myšlienka intenzívnejšieho využitia ekologických zdrojov.
Pohľad na polia plné veterných turbín za rakúskymi hranicami nám pritom ukazuje, že sa to dá. Pripájanie nových obnoviteľných zdrojov však bolo u nás ešte do vlaňajška.
Od roku 2014 sa do distribučnej sústavy nemohol pripojiť žiadny nový zdroj. „Inštalovaný výkon pre fotovoltické a veterné elektrárne bol 11 rokov zastropovaný na úrovni 534 megawattov,“ uvádza tlačová správa Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Európski investori zhoršili hodnotenie slovenskej ekonomiky, krízy sa ale neboja
3. 4. 2019
V prieskume medzi investormi obhájilo prvú priečku Česko. Očakávania európskych investorov v hodnotení vývoja slovenskej ekonomiky sa mierne zhoršili, avšak kríza nie je na obzore. Ako ďalej na utorkovej tlačovej konferencii informoval hovorca Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory Markus Halt, každý druhý podnik hodnotí súčasnú situáciu na Slovensku ako dobrú, s ďalším zlepšovaním počas roka však počíta už menej firiem.
"Žiadna kríza nie je v dohľade, hoci nálada sa mierne zhoršila," doplnil konateľ komory Peter Kompalla. Podľa neho existujú určité výzvy pokiaľ ide o podnikateľské prostredie, ale z hľadiska regiónu je na tom Slovensko dobre. Z prieskumu konjunktúry na Slovensku vyplýva, že polovica opýtaných hodnotí súčasnú situáciu na Slovensku pozitívne. Je to o 13 percent menej ako rok predtým. "Ten obraz je celkom potešiteľný," skonštatoval Halt. Podľa neho odzrkadľuje úspešný rok 2018, kedy podniky mali celkom vysoký počet zákaziek. Iný obraz však nastal, keď sa respondentov pýtali na očakávania. Len každý desiaty podnik očakáva, že slovenská ekonomika na tom bude lepšie ako vlani. "Je to pomerne prekvapujúce, lebo na základe oficiálnych prognóz by mal rast slovenskej ekonomiky byť medzi tromi až štyrmi percentami," povedal Halt. Očakávania vývoja vo vlastnej firme vychádzajú vo všeobecnosti optimisticky. Každý tretí podnik počíta s lepšími obchodmi. A tiež je podľa Halta potešiteľné, že tieto firmy hľadajú ďalších zamestnancov, pričom 31 percent firiem by chcelo zvýšiť počet svojich pracovníkov. Firmy majú záujem zároveň zvyšovať investície, vyjadrilo sa tak 36 percent respondentov. Vo všeobecnosti hodnotia účastníci prieskumu Slovenskú republiku ako druhú najatraktívnejšiu investičnú lokalitu v strednej a východnej Európe. Ako aj v minulých rokoch je na prvom mieste Česká republika. Estónsko a Poľsko obsadili tretie a štvrté miesto. Podiel spoločností, ktoré by zopakovali svoju investíciu na Slovensku aj v súčasných podmienkach klesol z 80 na 73 percent. Dôvodom tohto poklesu je podľa Kompallu zvyšovanie nákladov. Spoločnosti očakávajú v oblasti mzdových nákladov nárast v tomto roku o takmer osem percent, čo je viac ako priemer z posledných rokov. Informácie vyplývajú z aktuálneho prieskumu medzi investormi, na ktorom sa podieľali Advantage Austria Bratislava, Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora, Holandská obchodná komora v SR, Švédska obchodná komora v SR a Slovensko-rakúska obchodná komora. Prieskum sa uskutočnil vo februári a v marci tohto roka, pričom oslovených bolo 127 firiem pôsobiacich na Slovensku, z ktorých 85 percent má vlastníkov z iných európskych štátov.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Mestá a obce odmietajú zmeny vo financovaní sociálnych služieb.
1. 4. 2019
Mestá sa stanú finančným tútorom nekontrolovaných požiadaviek, obáva sa ZMOS. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) odmieta zmeny financovania neverejných poskytovateľov sociálnych služieb z rozpočtov samospráv. K novele zákona z dielne ministerstiev zdravotníctva a práce, ktorá zmeny prináša, preto v rámci medzirezortného pripomienkové konania predložilo svoje výhrady.
Náklady sú nekontrolovateľné, tvrdia mestá. "Nemožno počítať s tým, že mestá a obce sa stanú finančným tútorom nekontrolovaných požiadaviek a nárokov neverejných poskytovateľov sociálnych služieb pri financovaní prevádzkových nákladov ich sociálnych zariadení," zdôrazňuje výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány. Výšku prevádzkových nákladov neverejných sociálnych zariadení označuje ako nekontrolovateľnú a tvrdí, že je to v rozpore so zákonom. Mestá a obce sú povinné poskytnúť, respektíve zabezpečiť poskytovanie sociálnych služieb pre svojich občanov. "Financovať prevádzkové náklady neverejným poskytovateľom momentálne ukladá zákon obciam a mestám len v tom prípade, ak si sociálnu službu u neverejného poskytovateľa samospráva objedná," priblížil hovorca ZMOS Michal Kaliňák. Paradoxy v novele .Novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a ďalších právnych noriem má podľa ZMOS viaceré legislatívne paradoxy. "Navrhovaný mechanizmus financovania výrazne zvýši príspevok na prevádzku neverejným poskytovateľom, nakoľko sa pri výpočte výšky príspevku nebude brať do úvahy výška platby klienta u neverejného poskytovala, čo znamená, že samospráva paradoxne zo svojich rozpočtov nebude doplácať tým neverejným poskytovateľom, ktorí majú nízke platby klientov, ale tým, ktorých platby sú neúmerne vysoké v porovnaní s platbami v zariadeniach samosprávnych krajoch alebo v obecných zariadeniach," dopĺňa starostka obce Janova Lehota a predsedníčka sociálnej sekcie Rady ZMOS Božena Kováčová. ZMOS tiež poukazuje na to, že návrh novely zákona v doložke vplyvov nepočíta so žiadnymi výdavkami pre mestá a obce v tomto ani v budúcich rokoch. Rovnako, že optimalizácia prevádzky verejných zariadení spojená s účelovou zmenou trvalého pobytu občana do samosprávy, ktorá má vytvorené dobré podmienky na poskytovanie sociálnej služby, by pre túto samosprávu znamenala ďalší finančný trest.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Dôchodkový vek sa zastropuje na 64 rokov. Ekonómovia to nevidia ružovo
1. 4. 2019
Podľa nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) dôchodkový strop 64 rokov spôsobí pokles novopriznaných penzií v roku 2066 až o 9,6 percenta. Dôchodkový vek na Slovensku sa ústavne zastropuje na 64 rokov. Ženy majú ísť do dôchodku skôr za výchovu dieťaťa. Parlament schválil vo štvrtok 91 hlasmi návrh ústavného zákona z dielne koaličného Smeru-SD.
Ústavný zákon má nadobudnúť účinnosť od 1. júla tohto roka. Za prijatie hlasovali všetci poslanci Smeru-SD, SNS, celý klub ĽSNS, traja poslanci Mosta-Híd, a to Elemér Jakab, Peter Vörös, Ladislav Balódi, hnutie Sme rodina a päť nezaradených poslancov Alena Bašistová, Peter Marček, Juraj Kolesár, Martina Šimkovičová a Rastislav Holúbek. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, názory neboli jednotné ani v koalícii. Do Ústavy SR sa dostane formulácia, že "vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov". Ženy však budú môcť ísť do dôchodku skôr, a to za výchovu dieťaťa. Tento návrh predložila v pléne parlamentu poslankyňa Jana Vaľová (Smer-SD). Ženám, ktoré vychovali jedno dieťa, bude znížený vek odchodu do dôchodku o šesť mesiacov. Matky, ktoré vychovali dve deti, budú odchádzať do dôchodku o jeden rok skôr a ženy s troma a viac deťmi by mali byť zvýhodnené o rok a pol. „Týmto sa vyjadruje ústavná podpora plnohodnotnej výchove detí ako fundamentálnemu predpokladu pozitívneho demografického vývoja,“ uvádza sa v schválenom pozmeňujúcom návrhu. Podrobnosti o uvedených právach, vrátane definície výchovy dieťaťa, aby boli splnené podmienky pre zníženie hornej hranice dôchodkového veku, ustanoví zákon o sociálnom poistení. Okrem zastropovania veku odchodu do dôchodku bude Ústavou SR garantované aj ustanovenie o minimálnej mzde. "Každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda," definuje návrh s tým, že podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ustanoví tiež zákon. Ústavne tiež budú zakotvené základné piliere dôchodkového zabezpečenia. "Primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia. Štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok," uvádza sa v schválenom návrhu ústavného zákona. Ekonónovia už dlhšiu dobu upozorňovali, že takéto radikálne opatrenie v penziách bude mať veľmi negatívne dopady. Podľa nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dôchodkový strop 64 rokov spôsobí pokles novopriznaných penzií v roku 2066 až o 9,6 percenta. Okrem iného by sa malo aj zhoršiť verejné hospodárenie. Dlh Slovenska by sa mohol v priebehu 50 rokov vyšplhať až na takmer 132 percent hrubého domáceho produktu. To by znamenalo pri súčasnej výške HDP, že namiesto 8100 eur, ktoré dlhuje cez záväzky vlády každý vrátane batoliat a dôchodcov, by bol dlh v prepočte na hlavu okolo 20-tisíc eur.
Zdravotníctvu chýbajú peniaze
28. 3. 2019
Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru-SD) verí, že Ministerstvo financií (MF) SR nenechá slovenské nemocnice padnúť. Oba rezorty aktuálne rokujú o potrebe dofinancovania slovenského zdravotníctva. Šéfka rezortu zdravotníctva to potvrdila pre TASR.
"Avizovala som, že rokujeme s ministerstvom financií v oblasti dofinancovania zdravotníctva. Rozpočet na rok 2019 nepočítal s rekreačnými poukazmi, na ktoré zamestnanci v našich zdravotníckych zariadeniach majú nárok. Sú im poskytnuté, avšak musíme dofinancovať náš rezort," uviedla. Podľa Kalavskej poukazy veľkým problémom nie sú. Rekreačné poukazy, na ktoré má veľká časť zdravotníckych pracovníkov nárok od januára, v súčasnosti nemocnica vyplatí podľa ministerky na vrub iných výdavkov. Oba rezorty o presnej sume ešte diskutujú. Na chýbajúce peniaze upozornila aj Asociácia nemocníc Slovenska (ANS). "Výsledkom všetkých predchádzajúcich rokovaní ANS so zdravotnými poisťovňami o zohľadnení finančných požiadaviek na pokrytie zákonných nárokov na rok 2019 pre nemocnice združené v ANS je, že napriek skutočnosti, že máme rôzne typy ponúk, ako vykryť sociálny balíček a rekreačné poukazy, ostáva nedoriešený spoločný menovateľ, a to je potreba dofinancovania rezortu," informoval o tom riaditeľ Kancelárie ANS Miroslav Valaštík.