Stavebná produkcia sa v auguste medziročne prepadla o 11,5 %
14. 10. 2024
Bol to najhorší výsledok od októbra 2020. Produkcia v stavebníctve dosiahla v auguste úroveň 620,2 milióna eur, čo znamená medziročný prepad o 11,5 %. Bol to najhorší výsledok od októbra 2020.
Stavebné odvetvie zápasí s poklesom svojej výkonnosti už od decembra minulého roku, medziročný rast produkcie evidovalo len v apríli 2024. Po zohľadnení vplyvov sezónnosti sa stavebná produkcia znížila o 4,3 %. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Zaostávanie celého odvetvia spôsobil najmä prepad rozhodujúcej domácej novej výstavby o 14,6 %, ale aj pokles tuzemských prác na oprave a údržbe o 5,2 %. Rástla iba najmenšia zložka - ostatné práce, a to až o štvrtinu. Stavebná produkcia realizovaná v SR tvorila takmer 90 % celkového objemu stavebníctva.
V súhrne za osem mesiacov roka 2024 stavebná produkcia dosiahla takmer 4,5 miliardy eur, čo bolo medziročne menej o 5,4 %. Nižší výkon ako pred rokom mali všetky zložky domácej produkcie, dominantná nová výstava o 7,5 % a opravy a údržba o 1,8 %. Z hľadiska výrobného zamerania výstavba budov poklesla o 3,6 % a práce na inžinierskych stavbách o 12,3 %. Mierne navýšenie sa prejavilo len pri prácach v zahraničí.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Žiadosť zamestnávateľa o súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou
27. 5. 2022
Zamestnávateľ predkladá príslušnému úradu práce žiadosť v písomnej forme, kde je uvedený výpovedný dôvod, pre ktorý sa má pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť.
K žiadosti ďalej predkladá:
a) v prípade výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zápis z vedenia organizácie, ak sa jedná o akciovú spoločnosť zápis z predstavenstva spoločnosti príp. valného zhromaždenia ak sa jedná o spoločnosť s r. o. a podobne, na ktorej sa o organizačnej zmene rozhodlo (uzniesli sa alebo schválili organizačnú zmenu), organizačnú štruktúru pred organizačnou zmenou a po organizačnej zmene, pracovnú zmluvu zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím prípadne, ak má pracovná zmluva dodatky predkladá aj jej dodatky (predkladá sa kvôli pracovnému zaradeniu), doklad Sociálnej poisťovne o zdravotnom postihnutí zamestnanca (spravidla sa jedná o rozhodnutie SP o zdravotnom postihnutí občana a priznaní/nepriznaní nároku na invalidný dôchodok), rozhodnutie o organizačnej zmene musí predchádzať podanej žiadosti v opačnom prípade nie je dôvod rozhodovať o predchádzajúcom súhlase, vyjadrenie odborového orgánu o prerokovaní organizačných zmien, ak zamestnávateľ odborový orgán má, príp. prerokovanie tejto skutočnosti zástupcami zamestnancov, zamestnávateľom sa odporúča, aby oslovili vo veci ponuky pracovného miesta aj iných zamestnávateľov, aj v prípade negatívnej odpovedi, (napriek tomu, že uvedenú povinnosť zamestnávatelia nemajú, zo súdnych konaní vyplynula aj takáto požiadavka, i keď nebola priamo určená ako povinnosť),
b) v prípade výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce lekársky posudok príp. rozhodnutie orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia, pri uplatnení tohto výpovedného dôvodu musí ísť o dlhodobú nespôsobilosť zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu (jedná sa o prípady, keď sa zamestnanec stane úplne invalidným), výpoveď zo strany zamestnávateľa bude možná aj v prípade čiastočnej invalidity zamestnanca a to v prípade, že zamestnanec by mohol vykonávať doterajšiu prácu, avšak za osobitne uľahčených podmienok, ktoré mu zamestnávateľ nie je schopný zabezpečiť,
c) v prípade výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 až 4 Zákonníka práce predpoklady musia byť ustanovené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch; zamestnávateľ uvedie, ktorých predpisov sa predmetná vec týka - nemá povinnosť ich predložiť [§ 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce], nesplnenie požiadaviek na riadny výkon práce Zákonník práce viaže na požiadavky, ktoré má zamestnávateľ zakotvené vo svojom vnútornom predpise (sú to požiadavky určené samotným zamestnávateľom), v tomto prípade je žiaduce, aby zamestnávateľ vnútorný predpis predložil aspoň k nahliadnutiu [§ 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce], vyžaduje sa, aby išlo o požiadavky, ktoré sú nevyhnutné a oprávnené a ktorých oprávnenosť môže vyplývať priamo z pracovnej zmluvy, z príkazu vedúceho zamestnanca alebo požiadavky, ktoré sú pre určitý výkon práce všeobecne známe [§ 63 ods. 1 písm. d) bod 3 Zákonníka práce], neuspokojivé plnenie pracovných úloh na strane zamestnanca, pričom nie je rozhodujúce, či neuspokojivé plnenie je trvalejšieho charakteru alebo ojedinelé [§ 63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zákonníka práce].
K
Pripravované zmeny Zákonníka práce
26. 5. 2022
V pracovnoprávnej oblasti sa pripravuje ďalšia novela zákonníka práce, ktorej návrh bol predstavený Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny; navrhovaná účinnosť je od 1. 8. 2022.
Rozsah plánovaných zmien je veľký, preto uvádzame výber navrhovaných zmien, aby boli zamestnávatelia na legislatívne novinky pripravení. Hlavným dôvodom a účelom tejto novely je transpozícia dvoch európskych smerníc, a to smernice 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii a smernice 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ.
Medzi najvýznamnejšie zmeny navrhované predkladanou novelou patria:
• úprava podstatných a pravidelných náležitostí pracovnej zmluvy,
• nová informačná povinnosť zamestnávateľa ohľadom pracovných podmienok a podmienok zamestnávania,
• určenie povinnej 10-dňovej lehoty na ukladanie zásielok v prípade doručovania písomností zamestnávateľa,
• zavedenie práva zamestnanca žiadať prechod na inú formu zamestnania (napr. z doby určitej na neurčitý čas),
• možnosť poskytovať informácie zamestnancovi aj v elektronickej podobe,
• nový typ zrážky zo mzdy z dôvodu nevyúčtovaného preddavku na príspevok zamestnávateľa na stravovanie alebo na účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie bez dohody so zamestnancom,
• zavedenie nového inštitútu otcovská dovolenka,
• zavedenie flexibilných foriem práce, ak ide o osoby, ktoré sa starajú o deti,
• ustanovenie zákazu zakazovať zamestnancovi výkon inej zárobkovej činnosti mimo zamestnávateľom určeného pracovného času.
K
Zamestnávanie osôb z tretích krajín
26. 5. 2022
Zamestnávanie osôb z tretích krajín sa odlišuje od zamestnávania občanov SR.
Jednou zo základných zásad je, že skôr ako cudzinec podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, musí mať zabezpečené pracovné miesto u slovenského zamestnávateľa. V prípade odídencov z Ukrajiny sa proces zjednodušil. Cudzincom, ktorým sa poskytlo dočasné útočisko, t. j. ktorým príslušný útvar úradu hraničnej a cudzineckej polície vydal doklad o tolerovanom pobyte na území SR, majú možnosť sa zamestnať na území SR aj bez povolenia na zamestnanie. Nie je potrebné ani potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Zamestnanie môže byť formou pracovného pomeru (t. j. na pracovnú zmluvu) alebo formou dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. V prípade zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, tzv. odídenca, sa nevyžaduje:
• potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu,
• ani potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta,
• ani povolenie na zamestnanie.
Ak zamestnávateľ zamestná osobu, ktorej bolo poskytnuté dočasné útočisko, má povinnosť poskytnúť na predpísanom formulári s názvom Informačná karta príslušnému úradu práce podľa miesta výkonu práce údaje o zamestnaní tejto osoby. K informačnej karte doloží aj kópiu pracovnoprávneho vzťahu a kópiu dokladu o tolerovanom pobyte na území SR s označením „dočasné útočisko”. Lehota na splnenie tejto oznamovacej povinnosti je 7 pracovných dní od nástupu do zamestnania a po ukončení pracovného vzťahu.
K
Kontrola nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
23. 5. 2022
Kontrolu budú v súlade s § 5 ods. 1 novely zákona, ktorá bola schválená ešte v marci, vykonávať už len inšpektoráty práce.
V súčasnosti kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, t. j. či zamestnávateľ nezamestnáva napr. niekoho „načierno” (bez pracovnej zmluvy), kontrolujú dva kontrolné orgány - úrady práce a inšpektoráty práce. Pri výkone kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania rozdielnymi orgánmi kontroly vznikajú problémy a to najmä z dôvodu, že tieto orgány kontroly nepostupujú pri kontrole podľa rovnakého procesného predpisu. Inšpektoráty práce postupujú podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, a úrady práce postupujú podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe. Keďže pri kontrole postupujú tieto orgány podľa rozdielnych zákonov, v praxi to vyvolávalo nejednotnosť a chaos.
V novele zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa v článku II. mení aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti; v prechodnom ustanovení § 72av novely zákona o službách zamestnanosti sa ustanovuje, že úrady práce „dokončia” kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania začaté do 31. 12. 2022.
Pokutu za nelegálne zamestnávanie na základe výsledkov kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania začatej pred 1. 1. 2023 uloží ústredie alebo úrad podľa predpisov účinných do 31. 12. 2022. Po 1. 1. 2023 právomoc uložiť pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, poriadkovú pokutu za marenie výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania a zásady ukladania pokuty vzťahujúce sa k uloženiu pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania úrady práce už mať nebudú.
K