Stavebná produkcia sa v auguste medziročne prepadla o 11,5 %
14. 10. 2024
Bol to najhorší výsledok od októbra 2020. Produkcia v stavebníctve dosiahla v auguste úroveň 620,2 milióna eur, čo znamená medziročný prepad o 11,5 %. Bol to najhorší výsledok od októbra 2020.
Stavebné odvetvie zápasí s poklesom svojej výkonnosti už od decembra minulého roku, medziročný rast produkcie evidovalo len v apríli 2024. Po zohľadnení vplyvov sezónnosti sa stavebná produkcia znížila o 4,3 %. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Zaostávanie celého odvetvia spôsobil najmä prepad rozhodujúcej domácej novej výstavby o 14,6 %, ale aj pokles tuzemských prác na oprave a údržbe o 5,2 %. Rástla iba najmenšia zložka - ostatné práce, a to až o štvrtinu. Stavebná produkcia realizovaná v SR tvorila takmer 90 % celkového objemu stavebníctva.
V súhrne za osem mesiacov roka 2024 stavebná produkcia dosiahla takmer 4,5 miliardy eur, čo bolo medziročne menej o 5,4 %. Nižší výkon ako pred rokom mali všetky zložky domácej produkcie, dominantná nová výstava o 7,5 % a opravy a údržba o 1,8 %. Z hľadiska výrobného zamerania výstavba budov poklesla o 3,6 % a práce na inžinierskych stavbách o 12,3 %. Mierne navýšenie sa prejavilo len pri prácach v zahraničí.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Pozemkové úpravy po novom
4. 7. 2022
Novela zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách rozširuje dôvody vykonania pozemkových úprav a reaguje na zmenu klimatických podmienok a je zameraná na potrebu zabezpečenia zadržiavania vody v krajine.
Ako ďalší podstatný dôvod rozšírenia dôvodov na vykonanie pozemkových úprav možno uviesť, že novela zákona odstraňuje nesúlad zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a súčasnej podoby zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, ktoré sa prejavovali v priebehu celého konania o pozemkových úpravách, od rozporov v povolení alebo nariadení pozemkových úprav, v posudzovaní obvodu pozemkových úprav, nejednoznačnom určení subjektu poskytujúceho náhradu a pod.
Novela zákona predkladá riešenie spôsobom vyňatia konania o pozemkových úpravách zo zákona č. 66/2009 Z. z. a začlenenie tohto špecifického konania do samostatného ustanovenia zákona č. 330/1991 Zb., pričom sa nastavujú jednoznačné procesné a technické podmienky konania o pozemkových úpravách, týkajúce sa preukazovania dôvodu ich vykonania, určenia a zadefinovania žiadateľa, určenia podmienok a spôsobu začatia konania, určenia spôsobu vyrovnania, posudzovania podmienok primeranosti vyrovnania a pod.
Pokiaľ ide o ďalšie legislatívne zmeny zákona, novela zavádza povinnosť vzdelanostného predpokladu pre vedúcich projektov pozemkových úprav tzv. osobitný kvalifikačný predpoklad, ktorý bude možné získať vykonaním skúšky pred skúšobnou komisiou zriadenou ministerstvom.
Novela zákona vzhľadom na jednotlivé fázy konania o pozemkových úpravách ustanovuje obsahové náležitostí zloženia jednotlivých dokumentácií a zároveň stanovuje výnimky pre prípady, v ktorých sa nebude na konkrétne prípady vyžadovať úplná dokumentácia. Ďalšie legislatívne zmeny riešia problémy doručovania počas pozemkových úprav v podobe ustanovenia opatrovníka v prípadoch, kedy vlastník pozemku zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho.
K
Zákon o pozemkových úpravách prináša viaceré zmeny
4. 7. 2022
Novela zákona z hľadiska potreby odstránenia nejasností a aplikačných problémov z praxe zavádza definíciu vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku a zároveň dochádza k definovaniu možných spôsobov riešenia vlastníctva pozemku, na ktorom sa trvalý porast nachádza v pozemkových úpravách.
Ďalšie legislatívne zmeny sa dotýkajú skutočnosti, ktoré môžu vlastníci pozemkov prijať v zásadách umiestnenia nových pozemkov pri jednoduchých pozemkových úpravách na iné účely ako je hospodárenie na pôde. Ide hlavne o tzv. „príspevok na účelové komunikácie“. Upravujú sa ustanovenia týkajúce sa združenia účastníkov pozemkových úprav, pričom reagujú na zmeny v zákone č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 52/2018 Z. z.
Novela zákona zároveň vychádzala aj z dvoch nelegislatívnych materiálov:
1. „Analýza stavu a návrh riešenia pozemkových úprav podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 350 z 22. augusta 2018.
2. „Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v SR“, bol schválený na rokovaní vlády SR dňa 21. augusta 2019. Pri príprave obidvoch horeuvedených nelegislatívnych materiálov predkladateľ vypracoval podrobnú analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu. V obidvoch prípadoch predmetná analýza už bola predmetom rokovania a schválenia vládou SR.
K
Úhrada liekov
1. 7. 2022
Novelou zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia vláda SR realizuje svoju úlohu zlepšiť podmienky na vstup preukázateľne účinných inovatívnych liekov na náš trh.
Novela má za ciele odstrániť rozdielny prístup pacientov k liečbe inovatívnymi liekmi s preukázaným klinickým účinkom; umožniť a podporiť vstup nových liekov na trh; zabezpečiť účelné a efektívne vynakladanie prostriedkov verejného zdravotného poistenia a finančnú stabilitu tohto systému; a podporiť efekt úspory zdrojov verejného zdravotného poistenia spojený so vstupom generických a biologicky podobných liekov na trh.
Súčasná právna úprava má za následok, že väčšina nových inovatívnych liekov je hradená v tzv. výnimkovom režime, v rámci ktorého je rozhodnutie, či daný liek bude alebo nebude uhradený z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, na uvážení zdravotnej poisťovne. Rozhodnutia zdravotných poisťovní o úhrade lieku vo výnimkovom režime sa od prípadu k prípadu medzi jednotlivými zdravotnými poisťovňami líšia. Z uvedeného dôvodu dochádza k markantným rozdielom v prístupe poistencov k liečbe jednotlivými liekmi z prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
Liek je z prostriedkov verejného zdravotného poistenia bez akýchkoľvek rozdielov štandardne uhrádzaný všetkými zdravotnými poisťovňami, ak je zaradený v zozname kategorizovaných liekov. Cieľom tejto novely preto je podporiť vstup inovatívnych liekov do zoznamu kategorizovaných liekov, teda podporiť ich presun z výnimkového režimu do režimu kategorizácie.
Novela podporuje vstup inovatívnych liekov do zoznamu kategorizovaných liekov zefektívnením procesu uzatvárania zmlúv o podmienkach úhrady lieku a rozšírením možností, kedy zmluvu o podmienkach úhrady lieku je možné uzatvoriť; modifikáciou mechanizmu výpočtu prahovej hodnoty pre posúdenie nákladovej efektívnosti liekov či modifikáciou mechanizmu určovania podmienenej úhrady.
K
Rastúce úroky posielajú záujem o hypotéky nadol
1. 7. 2022
Správy o raste úrokových sadzieb vo veľkom zmobilizovali Slovákov. Až natoľko, že objem poskytnutých hypoték v marci dosiahol absolútny rekord vyše tri miliardy eur.
Rozdiel je pritom zrejmý pri spätnom pohľade na situáciu pred rokom, keď bolo toto číslo približne o 1,8 miliardy eur nižšie. Napriek tomu, že záujem je stále vysoký, z vrcholu už klesáme nadol a ošiaľ utícha. Ukazujú to aj dáta Národnej banky Slovenska. V máji sme si zobrali nové úvery a refinancovali dokopy „len“ za 2,41 miliardy eur. Aj keď je to opäť nižšia suma ako aprílových 2,44 miliardy, je to stále tretí najvyšší objem hypoték, aký si Slováci kedy zobrali.
V