Murphy radí
Človek a veci
Aj keď sa to už dávno pokazilo, ešte sa to môže zdať byť v poriadku.
Veci idú najlepšie vtedy, keď je to najmenej potrebné.
Ak má prísť niečo dobré, tak toho bude málo.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Svetlá budúcnosť
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
(Myšlienky bez cla)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Ceny zlata rapídne vzrastú akurát vtedy, keď si potrebujete kúpiť obrúčky.
Ak ste vždy dobre naladený, máte kopu priateľov a priateliek, máte perfektné sny, je čas prestať s drogami...
Ľubovoľný pár môže byť šťastný dovtedy, kým si sex nezačne pliesť s láskou.
(Murphyho zákonník)
Žiadna správa nie je iba dobrá
V určitých situáciách je nadávanie rovnako účinné ako modlitba.
Žiadna správa nie je natoľko zlá, aby za ňou nemohla prísť ešte horšia.
Dávajte si pozor na to, čo hovoríte. Hlavne vtedy, ak sa zdá, že vás nikto nepočúva.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
(Zrnká úsmevu)