Štatutárne a ostatné fondy zo zisku
9. 3. 2023
Štatutárne fondy predstavujú účelovo viazané fondy, ktoré sú tvorené prídelmi zo zisku minimálne v rozsahu, ktorý je uvedený v stanovách spoločnosti (spoločenskej zmluve).
Stanovy taktiež určujú, na aké účely môžu byť prostriedky v týchto fondoch použité. Spravidla ide o fond rozvoja, fond odmien používaný na výplatu odmien zamestnancom.
Spoločnosť môže vytvárať aj ostatné fondy zo zisku, ktoré sa od štatutárnych fondov odlišujú skutočnosťou, že k schváleniu prídelov do týchto fondov stačí uznesenie valného zhromaždenia a o ich použití rozhoduje vedenie spoločnosti samostatne.
Tvorba týchto fondov nevyplýva na rozdiel od štatutárnych fondov z štatútu organizácie ale z rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti. Ide taktiež o účelovo viazané fondy.
Analytická evidencia u štatutárnych a ostatných fondov sa vedie podľa jednotlivých fondov. Prídely do týchto fondov je možné realizovať až po schválení účtovnej závierky a schválení rozdelenia zisku spoločnosti valným zhromaždením spoločnosti.
K
Novela zákona o potravinách
2. 10. 2019
Na základe nariadenia sú novelou zákona splnomocnené orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy a orgány verejného zdravotníctva určiť na účely výkonu úradných kontrol potravín vstupujúcich do EÚ z tretích krajín hraničné kontrolné stanice, pričom sú zároveň oprávnené pozastaviť alebo zrušiť činnosť hraničných kontrolných staníc, ak nebudú spĺňať minimálne požiadavky ustanovené v nariadení.
Oproti doterajšej právnej úprave sa novelou zákona rozširujú kompetencie orgánov úradnej kontroly potravín Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, a to v oblasti vykonávania úradnej kontroly potravín rastlinného pôvodu na miestach uvedených v nariadení (EÚ) 2017/625 a v oblasti úradnej kontroly poľnohospodárskych produktov a potravín s chráneným označením pôvodu, chráneným zemepisným označením, označením zaručenej tradičnej špeciality, označením nepovinnými výrazmi kvality alebo liehovín so zemepisným označením v zariadeniach spoločného stravovania.
Právna úprava tejto novely zákona odstraňuje aj niektoré z doterajších nedostatkov v zákone, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe orgánov úradnej kontroly potravín. Nedostatky sa týkali najmä oznamovania príchodu zásielok dovážaných prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov z tretích krajín, spôsobu poverovania akreditovaných úradných laboratórií na výkon analýzy vzoriek odobratých pri úradnej kontrole potravín a vydávania úradných certifikátov orgánmi úradnej kontroly potravín prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, ktorí vyrábajú potraviny v Slovenskej republike a ktorí umiestňujú potraviny na trh tretej krajiny.
Úhrada za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
2. 10. 2019
Zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska upravuje od 1. 1. 2020 platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, tzv. koncesionárske poplatky.
Podľa platnej úpravy tohto zákona sú ustanovené rôzne sadzby koncesionárskych poplatkov, ktoré platia týmto zákonom vymedzené fyzické a právnické osoby. Sadzba koncesionárskych poplatkov pre každú fyzickú osobu, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome je 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac, pričom tento zákon vymedzuje určité fyzické osoby, ktoré majú nárok na zníženie sadzby koncesionárskych poplatkov na polovicu, ako aj fyzické osoby, ktoré sú oslobodené od povinnosti platiť koncesionárske poplatky.
Cieľom predkladateľov tejto novely zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska je oslobodiť od povinnosti platiť koncesionárske poplatky všetky fyzické osoby, ktoré podľa tohto zákona v súčasnosti platia koncesionárske poplatky v polovičnej sadzbe, t.j. 2,32 eura mesačne. Jedná sa o:
- poberateľov dôchodkových dávok (starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského a vdoveckého dôchodku, a sirotského dôchodku), ktorí nemajú pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti a nežijú v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti,
- poberateľov dávky v hmotnej núdzi a osoby spoločne posudzované s poberateľom dávky v hmotnej núdzi.
Práve tieto fyzické osoby sú v mnohých prípadoch ohrozené rizikom chudoby, preto je požadovanie platiť koncesionárske poplatky aj v polovičnej sadzbe od týchto fyzických osôb vzhľadom na možné negatívne sociálne dôsledky nevhodné. V dôsledku zmeny právnej úpravy všetky vyššie uvedené fyzické osoby zaznamenajú ročnú úsporu na platbách za koncesionárske poplatky v sume 27,84 eur ročne. Predkladatelia majú zato, že po oslobodení vyššie uvedených fyzických osôb od povinnosti platiť koncesionárske poplatky v polovičnej sadzbe dôjde k ďalšiemu miernemu zvýšeniu životnej úrovne týchto fyzických osôb.
Chýbajúce lieky rieši aj Európa
30. 9. 2019
Problém s nedostatkom liečiv, ktorý trápi aj Slovensko, už zaregistrovala aj Európska lieková agentúra. Tá v júli vyzvala členské štáty, aby sa témou vážne zaoberali. Hoci by sa mohlo zdať, že určenie, kedy je lieku primálo, je relatívne jednoduché. Definícia – lekár nemá pacientovi čo ponúknuť a lekárnik nemá za vyradené liečivo adekvátnu náhradu – však neplatí.
Okrem koncových užívateľov, teda pacientov, dôsledky pociťujú ostatní stakeholderi a vôbec celý systém zdravotnej starostlivosti. Nedostatok liečiv bol jednou z tém, na ktoré upozornili odborníci počas konferencie HN Slovenské zdravotníctvo 2019, ktorá sa konala minulý týždeň.
Na záchranu slovenského zdravotníctva netreba veľa peňazí
27. 9. 2019
Podľa asociácie stačia dobré nápady. Na záchranu slovenského zdravotníctva netreba veľa peňazí, stačia dobré nápady, uviedla Medzinárodná asociácia lekárov na Slovensku (MALnS) na štvrtkovom stretnutí. "Chceli by sme pomôcť k vytvoreniu primeraného systému integrácie zahraničných lekárov do slovenského zdravotníckeho systému ako aj slovenských lekárov po prerušení praxe," informovala MALnS. Asociácia okrem iného navrhuje založiť modelové pracovisko. "Mohli by sme tak všetky problémy a návrhy koncentrovať na jednom mieste, aby sme odľahčili inštitúcie, od ktorých by sme chceli pomoc," konštatoval predseda asociácie a člen Správnej rady Emilián Kozma.
Ako uviedol, MALnS poslala list na ministerstvo zdravotníctva, avšak zatiaľ nemá odpoveď. "Uvidíme, do akej miery sú úprimne ochotní riešiť tieto problémy. Mohli by sme sa tam realizovať a urobiť veľký posun, veľa závisí aj od kompetentných orgánov, či ich záujem je pomôcť a riešiť," dodal Kozma. Ako ďalej informoval Kozma, privítal by, ak by sa rezidentského štúdia mohli zúčastniť aj zahraniční lekári. "Pre nich je však podmienkou trvalý pobyt. Ak by sa táto podmienka dala odstrániť, zahraniční lekári by sa mohli zamestnať hneď. Je nelogické čakať, kým niekto dostane trvalý pobyt," povedal Kozma. Ako konštatoval odborník pre zdravotnícke záchranárstvo Roland Száz, na Slovensku sa predpokladá ďalší odliv lekárov do zahraničia. V nemocniciach podľa neho momentálne akútne chýba viac ako 900 lekárov. "Pracujem v slovenskom zdravotníctve a viem, v akom katastrofálnom stave je, čo sa týka personálu," uzavrel Roland Száz.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)