Štatutárne a ostatné fondy zo zisku
9. 3. 2023
Štatutárne fondy predstavujú účelovo viazané fondy, ktoré sú tvorené prídelmi zo zisku minimálne v rozsahu, ktorý je uvedený v stanovách spoločnosti (spoločenskej zmluve).
Stanovy taktiež určujú, na aké účely môžu byť prostriedky v týchto fondoch použité. Spravidla ide o fond rozvoja, fond odmien používaný na výplatu odmien zamestnancom.
Spoločnosť môže vytvárať aj ostatné fondy zo zisku, ktoré sa od štatutárnych fondov odlišujú skutočnosťou, že k schváleniu prídelov do týchto fondov stačí uznesenie valného zhromaždenia a o ich použití rozhoduje vedenie spoločnosti samostatne.
Tvorba týchto fondov nevyplýva na rozdiel od štatutárnych fondov z štatútu organizácie ale z rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti. Ide taktiež o účelovo viazané fondy.
Analytická evidencia u štatutárnych a ostatných fondov sa vedie podľa jednotlivých fondov. Prídely do týchto fondov je možné realizovať až po schválení účtovnej závierky a schválení rozdelenia zisku spoločnosti valným zhromaždením spoločnosti.
K
Väčšina miest na Slovensku bude musieť zvýšiť dane a poplatky, tvrdí únia
28. 10. 2019
Samosprávy budú nahrádzať výpadky príjmov v dôsledku zvýšenia nezdaniteľnej časti základu dane. Väčšina miest na Slovensku bude musieť zvýšiť daň z nehnuteľností a ďalšie poplatky, aby tak vykryla výpadky príjmov, ktoré budú mať samosprávy v dôsledku viacerých zákonov prijatých v Národnej rade Slovenskej republiky, najmä novelizácie zvyšujúcej nezdaniteľnú časť príjmov fyzických osôb. Po stredajšom rokovaní to z diskusie Prezídia Únie miest Slovenska (ÚMS) tlmočil na tlačovom brífingu prezident únie a primátor Trenčína Richard Rybníček."Môžem jednoznačne povedať, že sa tak chystá urobiť vyše 95 percent členov ÚMS," skonštatoval. Členmi únie je približne tretina miest na Slovensku, v ktorých žijú asi dve tretiny mestského obyvateľstva v Slovenskej republike. Podľa Rybníčka budú však k rovnakému kroku donútené aj mnohé obce.
"Dôvod je rovnaký ako v prípade miest, zabezpečiť zdroje na to, aby služby, ktoré v rámci svojich kompetencií samosprávy poskytujú, udržali minimálne na rovnakej úrovni ako v súčasnosti a zároveň sa pripravili aj na ekonomicky horšie časy, ktoré nás čakajú," zdôraznil Rybníček. Viceprezident ÚMS a primátor Hlohovca Miroslav Kollár zároveň podotkol, že samosprávy nemajú inú možnosť, keďže sú povinné zostavovať vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. "Ak nezvýšia dane, nebudú tak môcť urobiť," skonštatoval. Rybníček zopakoval, že chystané nepopulárne opatrenia sú dôsledkom viacerých zákonov, ktoré v poslednom období zákonodarcovia prijali a premietajú sa do výšky výdavkov samospráv."Sú to tzv. chodníková novela, obedy zadarmo, veľmi výrazne zvýšenie nezdaniteľnej časti príjmu fyzických osôb, ale aj novela zákona o sociálnych službách a tiež novela o základných požiadavkách na bezpečnosť detských ihrísk, to všetko zvyšuje naše výdavky," upozornil. Odmietol zároveň argumentáciu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, že mestá a obce majú pri lepšom výbere daní a pri zvýšených príjmoch v posledných rokoch dostatočné zdroje na financovanie nových opatrení. Rybníček tvrdí, že zvýšené výdavky v dôsledku sociálnych balíčkov a ďalších legislatívnych úprav zvyšujú výdavky nad úroveň príjmov. Rybníček v súvislosti so stredajším rokovaním Prezídia ÚMS potvrdil, že jednou z priorít únie je pokračovať v príprave reformy verejnej správy. "Budeme tvrdo vyžadovať od budúcej vlády i parlamentu, aby sa vytvorila komisia pre štrukturálnu reformu štátnej a verejnej správy," dodal s tým, že chce spolupracovať aj so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS). Nezdaniteľná časť základu dane sa od budúceho roka zvýši z 19,2-násobku na 21-násobok sumy platného životného minima. Návrh novely zákona o dani z príjmov z dielne poslancov Mosta-Híd Irén Sárközy, Tibora Bastrnáka a Bélu Bugára schválil parlament v polovici septembra, 4. októbra novelu podpísala aj prezidentka Zuzana Čaputová. Cieľom novely je zvýšiť životnú úroveň pracujúcich, poukazuje sa pritom na zvyšujúcu sa daňovú záťaž zamestnancov v Slovenskej republike, na čo upozornila aj eurokomisia. Novela a nižšie výnosy z daní budú znamenať aj nižšie príjmy samospráv, ktoré sú financované práve z týchto výnosov.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Tohtoročná letná sezóna bola podľa hotelierov najlepšia od vzniku Slovenskej republiky
28. 10. 2019
Pomohli rekreačné poukazy, hospodársky vývoj, nižšia nezamestnanosť a zvyšovanie príjmov. Tohtoročná letná sezóna bola najlepšou od vzniku Slovenskej republiky z hľadiska p očtu návštevníkov a prenocovaní. Veľký podiel na dobrých výsledkoch v domácom cestovnom ruchu podľa hotelierov majú rekreačné príspevky pre zamestnancov, ale aj pozitívny hospodársky vývoj, znižovanie nezamestnanosti a zvyšovanie príjmov. To prispieva k vyššiemu dopytu po službách cestovného ruchu. Informovala o tom v stredu Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) v tlačovej správe. Otázkou podľa nej je, aké sú na Slovensku podmienky pre podnikanie v službách, či prinášajú návratnosť investícií a zisky pre majiteľov a prevádzkovateľov ubytovacích a stravovacích služieb. O aktuálnych problémoch v cestovnom ruchu diskutovali hotelieri na tradičnom jesennom stretnutí a HORECA konferencii HoReCa trendy 2020 v Žiline od 21. do 23. októbra. Na podujatí s 330 účastníkmi sa venovali popri pozitívnom vplyve príspevku na rekreáciu a zníženej dani z pridanej hodnoty na ubytovanie aj prudkému nárastu ceny práce spôsobenej zvyšovaním minimálnej mzdy a príplatkov. Odvetvie cestovného ruchu má podľa hotelierov množstvo zbytočných regulácií.
Vyše štyri milióny návštevníkov. Za osem mesiacov tohto roka sa na Slovensku ubytovalo celkovo 4,4 milióna návštevníkov pri medziročnom náraste o 12,9 percenta. Domáci návštevníci tvorili 2,7 milióna hostí, ich počet vzrástol o 15,9 percenta, pričom v zariadeniach s prechodným ubytovaním v rámci cestovného ruchu strávili vyše osem miliónov nocí. Počet zahraničných návštevníkov v uvedenom období dosiahol 1,7 milióna a bol vyšší o 8,6 percenta. Informoval o tom v utorok Štatistický úrad Slovenskej republiky. Počet ubytovaných návštevníkov v auguste dosiahol takmer 800 tisíc a medziročne bol vyšší o 17,7 percenta. Hotely, penzióny a ďalšie ubytovacie zariadenia zaznamenali v uvedenom mesiaci skoro 2,5 milióna prenocovaní, čo je o 15,9 percenta viac ako pred rokom v auguste. Ide o najvyššiu mesačnú návštevnosť, ktorú zaznamenal ŠÚ od roku 2006. Ubytovacie služby poskytovalo ku koncu augusta 4 417 ubytovacích zariadení. Ich počet medziročne vzrástol o 8,6 percenta, k dispozícii v nich bolo 74,9 tisíca izieb so 197 tisíc lôžkami.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Slovensko prepojí kľúčové trhy s plynom
25. 10. 2019
Plynové potrubie z Veľkých Zlievec do Maďarska, ktoré päť rokov zívalo prázdnotou, je dnes v centre pozornosti. Projekt slovenského Eustreamu bol zaradený do európskeho zoznamu projektov spoločného záujmu PCI ako kľúčový pre energetickú bezpečnosť Únie. Plynovod totiž čaká veľký upgrade.
oto leto začal opäť prepravovať a záujem rastie tak rýchlo, že v najbližších dvoch rokoch zvýši svoju prepravnú kapacitu. Vďaka tomu sa Slovensko stane križovatkou severného a južného plynárenského trhu. To nám prinesie viac záujmu o domáce zásobníky, ako aj nárast obchodovania.
Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie
25. 10. 2019
Novela zákona, ktorým sa mení zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, sa rozširuje výnimka z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania na právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou.
V súčasnosti sa výnimka z nelegálneho zamestnávania vzťahuje výlučne na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, a na jeho rodinných príslušníkov. Nelegálnym zamestnávaním podľa § 2a ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je, ak pre ňu vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku. Výnimka z nelegálnej práce je v § 2a ods. 2 citovaného zákona upravená obdobne.
Táto výnimka sa v rovnakom rozsahu, tzn. s rovnakou definíciou rodinných príslušníkov (príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel) a s rovnakými požiadavkami pre uplatnenie výnimky (dôchodkovo poistený, poberateľ dôchodku podľa osobitných predpisov alebo žiak alebo študent do 26 rokov veku) vztiahne na spoločnosti s ručením obmedzením s jediným spoločníkom.
V záujme toho, aby bola úprava analogická súčasnej výnimke, ustanovuje sa rozšíriť výnimku na spoločnosti s r.o., ktoré majú jediného spoločníka, bez ohľadu na počet zamestnancov. Spoločnosť s r.o. s jediným spoločníkom predstavuje de facto fyzickú osobu-podnikateľa, na ktorú sa už v súčasnosti vzťahuje výnimka z nelegálneho zamestnávania, a to bez ohľadu na počet jeho zamestnancov. Uvedená novela tak spĺňa zásadu rovnakého zaobchádzania a požiadavku ústavnej konformity.