Murphy radí
Murphy v parlamente
Zákon nevyhnutnosti: Na hlasovaní o zvyšovaní platov poslancov sa vždy nájde dostatok hlasov „za“.
Zákon minimálneho minima: Lepší válovček, ako život bez válova.
Optimistický zákon: Súčet inteligencie a počtu členov parlamentu je konštantný. Počet členov parlamentu stále stúpa.
(Murphyho zákonník)
Hlúposti sa medze nekladú
Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.
Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.
Múdry sliepku, čo znáša zlaté vajcia, kŕmi, hlupák ju zje.
(Murphyho zákony v bájkach)
Veci sa kazia
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
(Murphyho zrnká II)
O márnom hľadaní - III. večer
Nikdy neinvestuj peniaze do niečoho, čo treba kŕmiť potravou, vodou, benzínom, elektrinou, atď.ˇ
Nikdy nekupuj od bohatého obchodníka!
Ak veci opatruješ, vieš kde sú, ale nikdy ich nebudeš naozaj potrebovať. Ak veci neopatruješ, budeš ich určite potrebovať, ale nebudeš vedieť kde sú.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Nebo je v nebi
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
O Bohu je známe, že je všemohúci a vševediaci. Napriek tomu sa nikdy nemieša do obchodov, ktoré robia medzi sebou smrteľníci. Zlé jazyky tvrdia, že preto, lebo raz sa už popálil.
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
(Zrnká úsmevu)