Murphy radí
Čas a história
Okamih je jediné, čo sa dá uchopiť z večnosti, a aj ten sa ihneď rozplynie.
Kto pri ceste strojom času do budúcnosti vystúpi počas jazdy, do cieľa dorazí ako vykopávka.
Pekné chvíle trvajú krátko, zlé večne.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Nevytesané pravdy - I. večer
Peklo, to sú ostatní ľudia.
Hmota sa ničí priamoúmerne k svojej hodnote. Preto sa zničí vždy to, čo je pre vás najcennejšie.
Akonáhle s niečím začneme, ukáže sa, že čosi iné bolo treba urobiť predtým.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)
Človek a život
Ani tým, že sa budete brániť každej zmene, nezabránite zmene k najhoršiemu.
Bez ohľadu na to, čo sa kazí, vždy to na prvý pohľad bude vyzerať v poriadku.
Život má nechutný zvyk byť reálnym.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Život treba žiť
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Najväčšou kvalitou peňazí je ich kvantita. (Spinoza)
(Zrnká úsmevu)