Murphy radí
Murphy o láske
Všetkého moc škodí. Aj lásky. Cnosť potrestá sama seba.
Neskoro doručená informácia môže byť príčinou rozvodu.
Stredný vek je doba medzi časom, keď nevieš ako, a časom, keď už nemôžeš.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Kde končí pozemská púť
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Nebo je v nebi
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
(Zrnká úsmevu)
Zákony života
Občas treba veciam trochu pomôcť a postrčiť ich, aby sa kazili rýchlejšie.
Na čo človek siahne, to pokazí. A to, na čo nedosiahne, sa zo strachu pred človekom pokazí samo.
Na každý problém už existuje riešenie. Akurát nikto nevie, na ktorý problém patrí ktoré riešenie.
(Murphyho zákonník)