Aj logické uvažovanie môže byť niekedy životu nebezpečné.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Sú takí, ktorí šťastlivo prešli živí cez mínové pole. Oveľa menej je takých, ktorí prešli živí cez byrokratickú mašinériu.

Byrokratovým zámkom je jeho písací stôl a miesto na parkovisku.

Keď byrokrat urobí chybu, bude ju opakovať dovtedy, kým sa z nej nestane pravidlo.

Najväčší hlupáci sú tí, ktorí splašene behajú dookola a pokúšajú sa urobiť správne veci bez toho, aby si zistili, ktoré veci sú správne.

Hlúposť sa nedá odstrániť peniazmi, vzdelaním alebo zákonom.

Aj hlupák vie, že používanie uší je ďaleko bezpečnejšie, ako používanie jazyka. Ale nedá mu to.