Štátne hmotné rezervy
1. 5. 2023
Od 1. 9. 2023 sa pripravuje nový zákon o štátnych hmotných rezervách predovšetkým z dôvodu neaktuálnosti doterajšej právnej úpravy štátnych hmotných rezerv, ktorá nevyhovuje súčasným podmienkam a potrebám pre riešenie krízových stavov Správou štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky ako výkonnou zložkou riadenia štátu pri riešení krízových stavov.
Skúsenosti s aplikáciou zákona o štátnych hmotných rezervách z posledných rokov počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a následne núdzového stavu na riešenie pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 ako aj pri riešení iných krízových situácií, predovšetkým v súvislosti s vojenským konfliktom na Ukrajine ukazovali, že viaceré ustanovenia zákona o štátnych hmotných rezervách v súčasnosti nevyhovujú aktuálnym hospodárskym podmienkam a potrebám zabezpečenia štátnych hmotných rezerv. Správa rezerv sa preto rozhodla pripraviť nový zákon o štátnych hmotných rezervách, ktorý umožní zjednodušenie procesov tak, aby v čase krízovej situácie a mimoriadnej situácie bola Správa rezerv oprávnená zabezpečovať tvorbu štátnych hmotných rezerv účinnejšie a zefektívni sa tak výkon činnosti Správy rezerv pri riešení krízových a mimoriadnych situácií.
Štátne hmotné rezervy sa rozdeľujú do troch kategórií, a to hmotné rezervy, mobilizačné rezervy a pohotovostné zásoby. Hmotné rezervy slúžia najmä na zabezpečenie energetickej a potravinovej bezpečnosti Slovenskej republiky, mobilizačné rezervy sú určené na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie a pohotovostné zásoby sú určené na okamžitú pomoc pri záchrane životov, zdravia a majetku obyvateľstva postihnutého rôznymi druhmi krízových situácií.
Nový zákon by mal upravovať široký okruh vzťahov súvisiacich so štátnymi hmotnými rezervami, ale filozofiu doterajšej právnej úpravy vo svojej podstate by zmeniť nemal. Návrh zákona predovšetkým vyjasňuje pojmy spoločné pre všetky druhy štátnych hmotných rezerv, upravuje pôsobnosť Správy rezerv v niektorých oblastiach, niektoré aspekty použitia a hospodárenia s hmotnými rezervami, zosúlaďuje postavenie, práva a povinnosti ochraňovateľov mobilizačných rezerv a taktiež upravuje použitie a hospodárenie s mobilizačnými rezervami a pohotovostnými zásobami. Po novom by sa mala zaviesť povinnosť prehodnocovania účelnosti, opodstatnenosti, kompatibility a životnosti jednotlivých položiek mobilizačných rezerv.
Upraviť by sa mali tiež niektoré otázky financovania štátnych hmotných rezerv, najmä správa samostatných účtov Správy rezerv, možné výdavky z týchto účtov, ako aj otázky súvisiace so skladovaním štátnych hmotných rezerv, ďalej povinnosti pre ochraňovateľov a iné subjekty a s tým súvisiace pokuty za neplnenie týchto povinností.
K
Oživeniu ekonomík by drahá ropa uškodila
11. 8. 2009
Ak zostanú ceny ropy nad úrovňou 70 USD za barel, alebo vzrastú vyššie, pri oživení globálnej ekonomiky to bude podľa hlavného ekonóma Medzinárodnej agentúry pre energetiku robiť problémy.
Ako ďalej
uviedol pre agentúru Reuters, neželá si,
aby Organizácia krajín vyvážajúcich ropu
urobila kroky na zvýšenie cien ropy na škodlivé úrovne. Najbližšia schôdzka tejto
organizácie sa má uskutočniť 9. septembra.
Podľa
hlavného ekonóma by rozhodnutie, ktoré prijmú, malo podporiť skôr ekonomické zotavenie, ako by malo utlmiť
nádeje na zotavenie.
Cena nad 70
dolárov by uškodila najmä krajinám, ktoré musia ropu dovážať. Cena ropy sa od začiatku
roka zvýšila na dvojnásobok, najmä kvôli očakávanému oživeniu globálnej
ekonomiky.
Časť ekonómov očakáva, že hospodárstvo by sa mohlo začať vzmáhať
10. 8. 2009
V druhom štvrťroku zaostala slovenská ekonomika opäť za vlaňajšími výsledkami, jej výkon sa prepadol približne v rovnakej miere ako začiatkom roka.
Vyplýva to z
odhadov analytikov, oslovených ČTK. Ekonomika sa borila s negatívnymi
dôsledkami svetovej hospodárskej krízy, pre ktorú napríklad výrazne klesla
produkcia priemyslu a stúpla nezamestnanosť.
Podľa
jedného z politológov je rast ekonomiky dlhodobý proces. Časť ekonómov
očakáva, že hospodárstvo by sa mohlo v ďalšom období začať postupne
vzmáhať.
V priemere
analytici predpokladajú, že hrubý domáci produkt (HDP) od apríla do konca júna
klesol medziročne o 5,7 percenta. Prvý
prepad HDP pritom za uplynulých deväť rokov vykázal v prvom kvartáli, keď si pohoršil o 5,6
percenta. V druhom štvrťroku vlani
si hospodárstvo pripísalo 7,9-percentný
rast.
Údaje o HDP
za druhý kvartál zverejní štatistický úrad
vo štvrtok. K dispozícii bude len rýchly odhad o vývoji ekonomiky a
zamestnanosti. Detailnejšie údaje štatistici uvoľnia začiatkom septembra.
Podľa
ekonómov výkonnosť hospodárstva v druhom štvrťroku ovplyvní podobne ako v
predchádzajúcich mesiacoch prepad zahraničného dopytu, pokles investícií aj
spotreby domácností.
Ekonomické vyhliadky krajín OECD sa zlepšujú
7. 8. 2009
Ekonomické vyhliadky 30 krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom v júni 2009 ďalej zlepšili.
Objavujú sa tiež signály, že pád hospodárstva USA, Británie, Nemecka a Kanady už dosiahol dno.
Kľúčový ukazovatel
ďalšieho vývoja tzv. composite leading indicator (CLI) sa podľa najnovšej
správy organizácie so sídlom v Paríži pre celý región OECD v júni zvýšil na
95,7 bodu z májových 94,5 bodu, aj keď v medziročnom porovnaní jeho hodnota
ešte klesla o 5 bodov.
V júni CLI
eurozóny stúpol medzimesačne o 1,5 bodu
na 98,7 bodu, ale oproti predchádzajúcemu roku sa znížil o 1,6
bodu. Júnový CLI pre sedem
najbohatších ekonomík sveta (USA, Kanada, Japonsko, Británia, Nemecko,
Francúzsko, Taliansko) vzrástol na 95,1 bodu z májových 93,9 bodu a medziročne
klesol o 5,9 bodu.
Na silné
známky zlepšenia ekonomických vyhliadok krajín OECD v porovnaní s
predchádzajúcim mesiacom, poukazuje júnový CLI. Z Talianska a Francúzska prichádzajú silné
signály o zlepšení prichádzajú z Talianska a Francúzska, jasnejšie z Kanady, Nemecka, Británie a
USA. V júni 2009 CLI Slovenska vzrástol na 90,7 bodu z májových 88,7 bodu.
Pred rokom však bol ešte na úrovni 105 bodov.
Aj
hospodárstva Číny a Indie pravdepodobne už dosiahli dno a objavili sa tiež
"nebadané" náznaky, že pád ekonomík Brazílie a Ruska sa už blíži ku
dnu.
Na svojej internetovej stránke informovali OECD a
agentúra Reuters.
Šestina bývalých majiteľov vrakov nevyužila šrotovné
6. 8. 2009
Časť motoristov si nové auto stále nekúpila, hoci svoje staré vozidlo už dala zošrotovať a tak získala nárok na štátny príspevok šrotovné.
Ministerstvo
hospodárstva informovalo, že do konca júla si záujemcovia neobstarali asi
šestinu z celkového počtu vozidiel, na ktoré sa šrotovné vzťahovalo. Šrotovné si
možno uplatniť do konca roka. Ministerstvo ľudí upozornilo, aby si nákup automobilu
nenechávali na poslednú chvíľu vzhľadom na dlhšie dodacie lehoty.
Občania,
ktorí svoj nárok na štátnu dotáciu doteraz neuplatnili, by si ďalšie odkladanie
kúpy nového vozidla mali dôkladne zvážiť. Úrad varoval, že nákup nového auta vrátane
jeho dodávky sa musí zrealizovať do konca roka, inak nárok na dotáciu zanikne. O
úhradu dotácie importér môže požiadať ministerstvo až vtedy, keď je vozidlo
skutočne dodané do predajne a prevezme ho zákazník.
Šrotovné
tento rok zaviedli aj ďalšie štáty EÚ. Veľký záujem o príspevok zaznamenali
tiež v Spojených štátoch. Americká vláda
dokonca uvažuje o druhom kole šrotovného. Na Slovensku
sa zatiaľ ďalšie šrotovné nechystá.