Štátne hmotné rezervy
1. 5. 2023
Od 1. 9. 2023 sa pripravuje nový zákon o štátnych hmotných rezervách predovšetkým z dôvodu neaktuálnosti doterajšej právnej úpravy štátnych hmotných rezerv, ktorá nevyhovuje súčasným podmienkam a potrebám pre riešenie krízových stavov Správou štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky ako výkonnou zložkou riadenia štátu pri riešení krízových stavov.
Skúsenosti s aplikáciou zákona o štátnych hmotných rezervách z posledných rokov počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a následne núdzového stavu na riešenie pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 ako aj pri riešení iných krízových situácií, predovšetkým v súvislosti s vojenským konfliktom na Ukrajine ukazovali, že viaceré ustanovenia zákona o štátnych hmotných rezervách v súčasnosti nevyhovujú aktuálnym hospodárskym podmienkam a potrebám zabezpečenia štátnych hmotných rezerv. Správa rezerv sa preto rozhodla pripraviť nový zákon o štátnych hmotných rezervách, ktorý umožní zjednodušenie procesov tak, aby v čase krízovej situácie a mimoriadnej situácie bola Správa rezerv oprávnená zabezpečovať tvorbu štátnych hmotných rezerv účinnejšie a zefektívni sa tak výkon činnosti Správy rezerv pri riešení krízových a mimoriadnych situácií.
Štátne hmotné rezervy sa rozdeľujú do troch kategórií, a to hmotné rezervy, mobilizačné rezervy a pohotovostné zásoby. Hmotné rezervy slúžia najmä na zabezpečenie energetickej a potravinovej bezpečnosti Slovenskej republiky, mobilizačné rezervy sú určené na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie a pohotovostné zásoby sú určené na okamžitú pomoc pri záchrane životov, zdravia a majetku obyvateľstva postihnutého rôznymi druhmi krízových situácií.
Nový zákon by mal upravovať široký okruh vzťahov súvisiacich so štátnymi hmotnými rezervami, ale filozofiu doterajšej právnej úpravy vo svojej podstate by zmeniť nemal. Návrh zákona predovšetkým vyjasňuje pojmy spoločné pre všetky druhy štátnych hmotných rezerv, upravuje pôsobnosť Správy rezerv v niektorých oblastiach, niektoré aspekty použitia a hospodárenia s hmotnými rezervami, zosúlaďuje postavenie, práva a povinnosti ochraňovateľov mobilizačných rezerv a taktiež upravuje použitie a hospodárenie s mobilizačnými rezervami a pohotovostnými zásobami. Po novom by sa mala zaviesť povinnosť prehodnocovania účelnosti, opodstatnenosti, kompatibility a životnosti jednotlivých položiek mobilizačných rezerv.
Upraviť by sa mali tiež niektoré otázky financovania štátnych hmotných rezerv, najmä správa samostatných účtov Správy rezerv, možné výdavky z týchto účtov, ako aj otázky súvisiace so skladovaním štátnych hmotných rezerv, ďalej povinnosti pre ochraňovateľov a iné subjekty a s tým súvisiace pokuty za neplnenie týchto povinností.
K
Konkurencia internetových obchodov je veľká
2. 10. 2009
Preto, aj keď na otvorenie internetového obchodu stačí pár minút, na úspech možno bude potrebné čakať aj niekoľko rokov. Konkurencia internetových obchodov je taká veľká, že zaujať možno len originalitou. V databáze katalógu internetových obchodov je evidovaných okolo dvetisíc týchto obchodov.
Na ceste k vlastnému internetovému obchodu je najdôležitejší nápad. Práve nápad je tou jedinou položkou, ktorá sa nedá kúpiť. Potrebné je jasne si stanoviť, kto je správny návštevník nášho obchodu, prečo by mal nakupovať práve u nás, a až potom pretaviť nápad do reality.
Najjednoduchším krokom k vlastnému internetovému obchodu môže byť nákup hotovej stránky s ponúkaným tovarom, aj keď tento variant je dosť drahý. Menej náročnou cestou je využívanie programov, ktoré umožňujú prevádzkovať internetový obchod zadarmo. Ich nevýhodou je oklieštená podpora a množstvo reklamy, z ktorej profituje tvorca programu. Problémom, že takáto stránka môže pôsobiť aj dosť neprofesionálne.
Najrýchlejším variantom, dostupným často do niekoľkých minút, je prenájom alebo kúpa internetového obchodu. Táto služba pripomína prázdny obchod s regálmi a závisí od predajcu, čo zákazníkovi ponúkne.
Značkou serióznosti internetového obchodu je jeho cesrtifikácia Slovenskou asociáciou pre internetový obchod. Cena certifikácie internetového obchodu je 166 € a certifikácia platí jeden rok.
Lacné peniaze
1. 10. 2009
Môže ekonomika rásť, keď sa spolu viac spotrebuje ako sa vyprodukujú dôchodky? Môže, ale v takom prípade sa peniaze musia požičať a minúť nielen na spotrebu, ale viac na investovanie tak, aby sa z budúcich vyprodukovaných dôchodkov najprv splatili dlžoby a zvyšok sa znovu investoval alebo usporil.
V USA však tento mechanizmus ekonomického rastu nefungoval. Účastníci trhu míňali viac ako vyprodukovali, k čomu zneužívali aj postavenie dolára ako svetovej rezervnej meny, navyše manipuláciou úrokovej sadzby dostávali do ekonomiky lacné peniaze.
Keby ich investovali, a nekupovali väčšinou veci, ktoré neprinášali ďalšie dôchodky, z ktorých sa požičané peniaze nedali splácať, nebolo by sa nič stalo. O tom, že USA si viac požičiavali na spotrebu ako na investovanie svedčí, že ich ročné deficity narastali rýchlejšie ako hrubý domáci produkt.
Keď sa tento neudržateľný reprodukčný kolobeh čoraz viac zadrhával, po zrušení zlatého štandardu nebol žiadny technický problém. Nedostatok likviditných dolárov a teda aj splácanie dlhov veriteľom sa riešili vytlačením inflačných peňazí. Tie navyše neboli kryté ničím, alebo len povesťou najsilnejšej ekonomiky sveta, ktorá si nárokovala byť policajtom svetového poriadku.
Preto sa nemôžeme čudovať, že na trhu sa ponúkala čoraz vyššia masa lacných peňazí. Lacné peniaze úplne zdegradovali hodnotový peňažný systém, pod čím treba rozumieť nereálny a papierovo vykazovaný rast bohatstva všetkých účastníkov trhu, ktorého bubliny museli raz spľasknúť a stalo sa.
Ohlodané peniaze fungovali síce ako prostriedok výmeny a zúčtovacej jednotky, ale nedokázali plniť funkciu uchovávateľa hodnôt z dôvodu, že stratili kúpnu silu. Dôvodom bola skutočnosť, že celý svet bol zaplavený nadbytočnou masou lacných peňazí, čo sú dnes nesplácané úvery a ich klony s priliehavým pomenovaním, toxické cenné papiere.
To, že peniaze sa čoraz menej vymieňali za tovary a služby a čoraz viac za samých seba, bez poznania vnútornej reálnej hodnoty, je aj príčinou terajšej hospodárskej a finančnej krízy.
Štátny príspevok na podnikanie patrí k najžiadanejším opatreniam
1. 10. 2009
Zákon neupravuje lehotu poskytovania štátneho príspevku na podnikanie. Tento sa začal najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou realizovať aj po vyše siedmich mesiacoch. Čas, ako dlho trvá vybavenia žiadosti o príspevok sa nedá presne stanoviť. Napriek tomu štátny príspevok na podnikanie patrí k najžiadanejším a najúspešnejším opatreniam aktívnej politiky trhu práce.
Najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou sa projekt, ktorý je z 85 % financovaný z Európskeho sociálneho fondu, teší veľkej popularite najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Štandardné lehoty predlžuje práve veľký záujem o tento príspevok.
Na uchádzača, ktorý sa o príspevok rozhodne požiadať, čakajú mnohé čakacie lehoty. Po splnení prvej podmienky, že žiadateľ je v evidencii úradu práce zaradený najmenej tri mesiace, môže podať žiadosť o absolvovanie praktickej prípravy. Praktickú prípravu si organizujú jednotlivé úrady práce.
Oficiálne požiadať o nenávratný príspevok uchádzač môže až po absolvovaní praktickej prípravy a následne obhájiť projekt pred komisiou. Celá procedúra vrátane trojmesačnej evidencie presahuje v niektorých regiónoch obdobie polroka.
IBM plánuje vytvoriť nové pracovné miesta
30. 9. 2009
Na Slovensku by malo byť jednoduchšie zamestnať sa v odvetví informačných technológií. Niekoľko stoviek nových pracovných miest pre vysokokvalifikovaných zamestnancov plánuje vytvoriť IBM. Konkrétne má v pláne prijať do konca tohto roka 500 ľudí.
Aj keď šance majú i absolventi stredných škôl, firma má záujem prijať predovšetkým ľudí s vysokoškolským diplomom. Spoločnosť na Slovensku v súčasnosti zamestnáva viac ako 3 500 zamestnancov, z nich až 80 % tvoria ľudia s vysokoškolským vzdelaním.