Štátne hmotné rezervy
1. 5. 2023
Od 1. 9. 2023 sa pripravuje nový zákon o štátnych hmotných rezervách predovšetkým z dôvodu neaktuálnosti doterajšej právnej úpravy štátnych hmotných rezerv, ktorá nevyhovuje súčasným podmienkam a potrebám pre riešenie krízových stavov Správou štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky ako výkonnou zložkou riadenia štátu pri riešení krízových stavov.
Skúsenosti s aplikáciou zákona o štátnych hmotných rezervách z posledných rokov počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a následne núdzového stavu na riešenie pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 ako aj pri riešení iných krízových situácií, predovšetkým v súvislosti s vojenským konfliktom na Ukrajine ukazovali, že viaceré ustanovenia zákona o štátnych hmotných rezervách v súčasnosti nevyhovujú aktuálnym hospodárskym podmienkam a potrebám zabezpečenia štátnych hmotných rezerv. Správa rezerv sa preto rozhodla pripraviť nový zákon o štátnych hmotných rezervách, ktorý umožní zjednodušenie procesov tak, aby v čase krízovej situácie a mimoriadnej situácie bola Správa rezerv oprávnená zabezpečovať tvorbu štátnych hmotných rezerv účinnejšie a zefektívni sa tak výkon činnosti Správy rezerv pri riešení krízových a mimoriadnych situácií.
Štátne hmotné rezervy sa rozdeľujú do troch kategórií, a to hmotné rezervy, mobilizačné rezervy a pohotovostné zásoby. Hmotné rezervy slúžia najmä na zabezpečenie energetickej a potravinovej bezpečnosti Slovenskej republiky, mobilizačné rezervy sú určené na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie a pohotovostné zásoby sú určené na okamžitú pomoc pri záchrane životov, zdravia a majetku obyvateľstva postihnutého rôznymi druhmi krízových situácií.
Nový zákon by mal upravovať široký okruh vzťahov súvisiacich so štátnymi hmotnými rezervami, ale filozofiu doterajšej právnej úpravy vo svojej podstate by zmeniť nemal. Návrh zákona predovšetkým vyjasňuje pojmy spoločné pre všetky druhy štátnych hmotných rezerv, upravuje pôsobnosť Správy rezerv v niektorých oblastiach, niektoré aspekty použitia a hospodárenia s hmotnými rezervami, zosúlaďuje postavenie, práva a povinnosti ochraňovateľov mobilizačných rezerv a taktiež upravuje použitie a hospodárenie s mobilizačnými rezervami a pohotovostnými zásobami. Po novom by sa mala zaviesť povinnosť prehodnocovania účelnosti, opodstatnenosti, kompatibility a životnosti jednotlivých položiek mobilizačných rezerv.
Upraviť by sa mali tiež niektoré otázky financovania štátnych hmotných rezerv, najmä správa samostatných účtov Správy rezerv, možné výdavky z týchto účtov, ako aj otázky súvisiace so skladovaním štátnych hmotných rezerv, ďalej povinnosti pre ochraňovateľov a iné subjekty a s tým súvisiace pokuty za neplnenie týchto povinností.
K
Ekonomika zrýchľuje, ale zďaleka už nepatríme medzi premiantov EU
16. 8. 2017
Slovenská ekonomika v druhom tohtoročnom štvrťroku rástla oproti predchádzajúcim trom mesiacom o 0,8 percenta, rovnaké mezikvartálne tempo rastu dosiahla aj v prvom štvrťroku. Vyplýva to z odhadu, ktorý dnes zverejnil Štatistický úrad.
Tempo medziročného rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska zrýchlilo na 3,3 percenta zo 3,1 percenta v prvom štvrťroku. Vývoj bol lepší než odhady analytikov. V porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie však Slovensko už nepatrí medzi špičku. Spomedzi krajín, pre ktoré Eurostat zverejnil aktuálne čísla výkonu ekonomiky, je Slovensko až na 11. mieste. Lepšie sa darí všetkým našim susedom zo skupiny V4. Mesačné údaje podľa Inštitútu finančnej politiky naznačujú, že k rastu výrazne prispela najmä spotreba domácností. Maloobchodné tržby rástli ešte rýchlejšie ako v predchádzajúcom štvrťroku a zaznamenali nový pokrízový vrchol. Detailná štruktúra ekonomického vývoja spolu s definitívnym odhadom rastu bude známa až na začiatku septembra. Spolu s rastom ekonomiky sa zvýšila aj zamestnanos, v druhom štvrťroku medziročne o 2,1 percenta, čo znamená rovnaké tempo ako v úvode roka. Slovenská centrálna banka pre tento rok počíta s rastom HDP krajiny o 3,2 percenta. Mierne optimistickejšie je ministerstvo financií, ktoré odhaduje rast o 3,3 percenta.
zdroj: hnonline.sk
Inflácia letí nahor, v júli dosiahla najvyššiu hodnotu v tomto roku
14. 8. 2017
Spotrebiteľské ceny sa v júli 2017 v porovnaní s júlom 2016 úhrne zvýšili o 1,4 percenta. Vzrástli ceny v odboroch potraviny a nealkoholické nápoje o 4,2 percenta, doprava o 3 percentá, zdravotníctvo o 2,7 percenta, reštaurácie a hotely o 2,3 percenta, rozličné tovary a služby o 2,2 percenta, alkoholické nápoje a tabak o 2,1 percenta, rekreácia a kultúra o 1,6 percenta, vzdelávanie o 1,4 percenta, pošty a spoje o 0,4 percenta.
Klesli ceny za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a ostatné palivá o 1,1 percenta, za nábytok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domácnosti o 0,3 percenta. Nezmenili sa ceny odevov a obuvi. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Spotrebiteľské ceny sa v júli 2017 v porovnaní s júnom 2017 v úhrne zvýšili o 0,1 percenta. Vzrástli ceny v odboroch rekreácia a kultúra o 1 percento, zdravotníctvo o 0,3 percenta, alkoholické nápoje a tabak, reštaurácie a hotely zhodne o 0,2 percenta, potraviny a nealkoholické nápoje, bývanie, voda, elektrina, plyn a ostatné palivá, rozličné tovary a služby zhodne o 0,1 percenta. Klesli ceny odevov a obuvi o 0,9 percenta, za nábytok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domácnosti o 0,5 percenta, v doprave o 0,4 percenta. Na úrovni minulého mesiaca zostali ceny za pošty a spoje, vzdelávania.
zdroj: hnonline.sk
Regulačný úrad potichu zvýšil ceny
27. 7. 2017
Kauza vysokých cien energií zo začiatku tohto roku pokračuje. Ľudia na strednom a severnom Slovensku si za vodu priplatia. Uviedli to dnes na brífingu poslanci Národnej rady SR z opozičnej strany SaS Karol Galek (tímlíder SaS pre energetiku) a Martin Klus (kandidát na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja).
"Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) totiž ešte v júni pod vedením zastupujúceho predsedu veľmi expresne, a to by som rád zdôraznil, za štyri dni, čo je lehota, o ktorej sa bežným občanom môže pravdepodobne iba snívať a bežne takýto proces trvá aj mesiac, potichu, a to by sme tiež radi zdôraznili, schválil pre Stredoslovenskú vodárenskú prevádzkovú spoločnosť nové ceny za vodné a stočné, ktoré si začali účtovať od 1. júla tohto roku," priblížil Klus. "Upozornili nás na to občania po tom, ako im začali odpisovať vodomery a oni nechápali prečo. Ako sme následne zistili, to isté sa udialo v prípade stočného u Severoslovenských vodární a kanalizácií. Samotný nárast je v prípade vodného o 2,65 percent, v prípade stočného o 5,75 percent u Stredoslovákov a o 7 percent v prípade stočného u severoslovákov," spresnil Klus. Podľa Klusa si priemerná rodina so spotrebou 120 kubických metrov ročne tak za vodu na strednom Slovensku priplatí takmer 14 eur a na severnom Slovensku takmer 10 eur. "Dotkne sa to takmer milióna ľudí," upozornil Klus. Zvýšenie sa podľa jeho slov dotkne ľudí v prevažne najchudobnejších oblastiach Slovenska. Ceny vodného sú podľa neho pritom už dnes u Stredoslovákov druhé najvyššie v SR a ceny stočného po zvýšení dokonca najvyššie.
zdroj: hnonline.sk
Nezamestnanosť je najnižšia v histórii
20. 7. 2017
Slovensko má najnižšiu nezamestnanosť v histórii. Dnes to oznámil premiér Robert Fico. V júni bola evidovaná miera nezamestnanosti na Slovensku 6,9 percenta.
Premiér oznámil aj ďalší rekord. V júni bolo evidovaných najmenej nezamestnaných v celej histórii samostatného Slovenska - 221-tisíc. My sme boli veľmi optimistickí, čo sa týka vývoja nezamestnanosti, ale výsledky sú ešte lepšie," povedal premiér. Fico na brífingu prezentoval aj dobré ekonomické výsledky. "Slovensko je na dobrej ceste hovoria o tom fakty, ktoré nemôže nikto poprieť. Ekonomika šľape, sme motorom Európy. O čom hovoria aj štatistiky," doplnil Fico.
zdroj: hnonline.sk