Honosnosť hlavného vchodu je nepriamo úmerná základnej platbyschopnosti firmy.

Odborník sa čím ďalej tým viac špecializuje, až nakoniec ovláda všetko o ničom.

Stavbári svojim zákazníkom môžu odporučiť, aby si pod krivé múry domov vysadili popínavé rastliny, chyby lekárov však končia v hrobe.

Potenciálny klient sa v kancelárii pýta advokáta: „Koľko u vás stojí konzultácia?“ „Tisícku za tri otázky.“ „A nemáte pocit, že je to trochu drahé?“ „Áno, to je. A aká je vša tretia otázka?“

Sudca: „Slečna, takže vy tvrdíte, že ste prišli do iného stavu na sústredení vášho tanečného suboru a futbalového mužstva. Ďalej tvrdíte, že neviete, kto je otcom. Nechápem, ako je to možné?!“ „Vaša ctihodnosť, keď sa porežete pílou, tak tiež neviete, ktorý zub to bol.“

Šéf firmy si predvolal pokladníka: „V trezore chýba desaťtisíc. Kľúče od trezoru máte len vy a ja!!!“ „Dohodnime sa po dobrom, šéfe,“ hovorí pokladník. „Každý dáme do trezoru po päťtisíc a viac o tej veci nebudeme hovoriť!“

Dobré medziľudské vzťahy vo firme sú najproduktívnejšie vzťahy.

Opakujúca sa kríza je dôkazom nedbalosti a lenivosti šéfa.

Krátke časové úseky, aj keď ich je veľký počet, sú nanič, pretože sa neustále začína od začiatku.

Keď si môžete vybrať spomedzi viacerých nápadníkov, vyberiete si zle. Ak nemáte na výber, aj tak si zle vyberiete.

Ak s majetkom naložíte určitým spôsobom, o chvíľu zistíte, že ste to mali urobiť úplne inak.

Človek neustále čaká na svoj ideál a tak strávi celý život v čakárni.