Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Čo je dovolené zvolenému zástupcovi ľudu, nie je dovolené jeho voličovi.

Zákon epidémie: Chyby zo zlého zákona sa prenesú aj do doteraz dobrých zákonov.

Zákon výskytu málo pravdepodobného javu: Poslanci hlasujú len v dobe, keď je zavretý bufet.

Všetko má svoj koniec, iba veci sa kazia bez konca.

Ak človeku všetko hrá do karát, ide po zlej ceste.

Ak máš pochybnosti o budúcom vývoji, predpokladaj, že zlý trend bude pokračovať.

V záplave dát v informačnej spoločnosti prežijú iba tí s intuíciou.

To, čo sa dá predvídať na základe dostupných informácií, nikdy nenastane.

Doba čakania na doplňujúcu informáciu sa predlžuje v závislosti od toho, ako urgentne musí byť rozhodnutie prijaté.