Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.

V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.

Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.

Z malej chybičky vyrastie aj bez polievania chyba veľká. Z veľkej chyby sa zrodí chybisko.

Aj ten najdlhší zoznam má poslednú položku.

Popri vinných treba vždy postihnúť aj nevinných, aby všetci žili v neistote.

Chudoba si vyžaduje určité veci, luxus potrebuje veľa vecí a blahobyt všetky veci.

Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“

Najväčšou kvalitou peňazí je ich kvantita. (Spinoza)

Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)