Ak vidíte niekoho od pľúc nadávať, určite ide o jehodného z dlhého radu obdivovateľov Murphyho zákonov, ktorý si overil platnosť zákona: Ak sa niečo môže pokaziť, tak sa to pokazí.

Múdreho fajka inšpiruje a hlupákovi nahrádza cumlík.

Z času na čas sa človek potkne o pravdu, ale najčastejšie vstane a ide bez obzretia ďalej.

Ak budete podriadeného platiť podľa toho, či sa vám páči, alebo ako sa vie predvádzať, tak od neho nežiadajte žiaden rozumný výkon.

Veci sa zlepšujú len preto, aby sa vzápätí mohli neopraviteľne pokaziť.

Ak poobede zistíte, že ste v polovici "prvoradých" úloh, tak si pripomeňte čo vás učili v prvej ľudovej: prvé je len jedno, to čo je vedľa neho je druhé, tretie,... vaším problémom nie je veľký počet úloh, ale zle postavené priority.

V dnešnom svete si každý môže demokraticky vybrať – alebo byť nespokojným boháčom, alebo byť spokojným bláznom.

Doba čakania na doplňujúcu informáciu sa predlžuje v závislosti od toho, ako urgentne musí byť rozhodnutie prijaté.

Každá informácia sa dá interpretovať minimálne tromi spôsobmi: mojím, tvojím a pravdivým.

To, čo by teoreticky malo byť nemenné sa v praxi ukáže byť premenné.

Všetko sa dá robiť ľahšie.

Súčiastka s najkratšou životnosťou sa vždy dostane na najmenej prístupné miesto zariadenia.