Štátna podpora nájomného bývania
5. 3. 2024
Súčasná platná právna úprava zákona č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania obsahuje relatívne podrobnú právnu úpravu Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania vrátane značne neštandardnej úpravy jej orgánov.
Zákonom č. 231/2023 Z. z. sa uskutočnilo viacero podstatných zmien. Medzi tieto zmeny patrí zmena spôsobu kreácie členov predstavenstva Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania, ktorá bola dovtedy upravená v jej stanovách. To znamená, že členovia predstavenstva agentúry boli volení a odvolávaní NRSR na návrh aspoň pätnástich poslancov na sedemročné funkčné obdobie. Členov predstavenstva agentúry bolo pritom možné odvolať len z taxatívne vymedzených dôvodov (obmedzenie spôsobilosti na právne úkony alebo nespôsobilosť zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju funkciu po dlhší čas ako šesť mesiacov). Takáto právna úprava bola značne neštandardná. Podľa rozhodnutia prezidentky Slovenskej republiky „voľbou členov predstavenstva agentúry v národnej rade získavajú títo silnú legitimitu a mandát v právnickej osobe, ktorá nie je kontrolným orgánom verejnej moci, ani nie je zložkou systému bŕzd a protiváh v rámci deľby moci“. Zároveň uviedla, že takúto právnu úpravu možno považovať za „ústavne nesystémový krok zákonodarcu, ktorý môže vytvárať nebezpečný precedens, kedy výkonná zložka moci (vláda Slovenskej republiky) bude zákonodarcom oberaná o personálne rozhodnutia v ústredných orgánoch štátnej správy alebo v iných vládnych organizáciách a štátnych podnikoch.“ Dochádzalo k praktickému znemožneniu toho, aby zakladatelia agentúry mohli realizovať svoj vplyv na zloženie štatutárneho orgánu agentúry, ktorý v zmysle stanov agentúry riadi všetku činnosti agentúry a koná v jej mene. V nadväznosti na uvedené sa ustanovila zmena spôsobu kreácie členov predstavenstva agentúry, pričom sa ustanovilo, aby ich vymenúvala a odvolávala členská schôdza agentúry. Zároveň sa zo zákona vypustilo sedemročné funkčné obdobie členov predsedníctva a taxatívny výpočet odvolacích dôvodov, teda neštandardné prvky tejto právnej úpravy, ktoré ohrozujú funkčnosť agentúry. V nadväznosti na tieto zmeny a účel zákona sa zaviedlo prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa tieto zmeny týkajú aj členov predstavenstva ustanovených do funkcie predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona.
K
Kritická infraštruktúra
16. 2. 2021
Zákon o kritickej infraštruktúre (zákon č. 45/2011 Z. z.) definuje aktíva, ktoré sú z pohľadu zabezpečenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrany zdravia obyvateľstva a národnej bezpečnosti považované za kritickú infraštruktúru.
Implementácia zmien a doplnení zákona o kritickej infraštruktúre a zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa javí ako nevyhnutná aj v súvislosti s aktuálnou COVID krízou. Štát, aby vedel zabezpečiť plnenie svojich úloh vo výnimočných situáciách, musí mať istotu, že v prípade potreby vie aktivovať prvky kritickej infraštruktúry, pričom základným predpokladom funkčnosti systému kritickej infraštruktúry je, že jeho prvky budú riadne prevádzkované a budú pod kontrolou spoľahlivých subjektov (prevádzkovateľov).
Štát má na základe zákona prostriedky ako vstupovať do procesu zaraďovania jednotlivých strategických aktív do siete kritickej infraštruktúry, ale zákon ani iné aktuálne platné všeobecne záväzné právne predpisy neobsahujú postupy, ktoré by limitovali prevádzkovateľov (vlastníkov) prvkov kritickej infraštruktúry v nakladaní s predmetnými prvkami, ktoré sú síce ich vlastníctvom, ale zároveň sú na základe splnenia zákonných predpokladov, zaradené do siete kritickej infraštruktúry.
Novela zákona preto zavádza povinnosť prevádzkovateľa, budúceho prevádzkovateľa, likvidátora, správcu konkurznej podstaty a záložného veriteľa vyžiadať si predchádzajúci súhlas MH SR, ako ústredného orgánu na úseku kritickej infraštruktúry, so zmenou vlastníctva k prvku KI, resp. zmenou kontroly nad prevádzkovateľom prvku KI. O návrhu na udelenie súhlasu rozhoduje vláda SR na základe podkladov pripravených príslušným ministerstvom. K návrhu sa zároveň vyjadruje bezpečnostná rada štátu. Proti rozhodnutiu vlády možno podať opravný prostriedok vo forme žaloby na NS SR.
K
Inflácia na Slovensku prudko klesla
15. 2. 2021
Inflácia v prvom mesiaci tohto roka prudko klesla na 0,7 percenta, stiahli ju medziročne nižšie ceny energií a potravín. Informoval o tom v pondelok Štatistický úrad.
Januárová inflácia na úrovni 0,7 percenta je najnižšia hodnota od januára 2017.
V porovnaní s decembrom 2020 sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 0,3 percenta.
"Zvyčajný januárový nástup vyšších cien sa tento rok dotkol len menšej časti tovarov ako zvyčajne v januári, tlmiaci účinok na ceny okrem iného malo zníženie dopytu spojené s opatreniami voči šíreniu pandémie ochorenia COVID-19," okomentovali štatistici.
Medzimesačný vývoj cien - v porovnaní s decembrom 2020 - najvýraznejšie ovplyvnilo zvýšenie cien v odbore pošty a spoje, kde cenový rast potiahli zvýšené ceny telefónnych služieb o 7,7 percenta. Výrazný vplyv malo tiež zvýšenie cien v odbore doprava, a to najmä rast cien v zložkách dopravné prostriedky o 5,1 percenta a pohonné látky o 2,9 percenta.
Súčasne výslednú hodnotu medzimesačnej inflácie ovplyvnil aj rast cien v odbore potraviny a nealkoholické nápoje o 1,1 percenta, a to najmä výraznejší rast cien pri nealkoholických nápojoch.
V konkrétnych zložkách sa zvýšili ceny ovocia o 3,4 percenta, zeleniny (vrátane zemiakov) o 2,2 percenta, chleba a obilnín o 0,8 percenta a ceny minerálok a ovocných štiav o 3,8 percenta.
Tlmiaci účinok voči rastu cien prinieslo zníženie cien v podielovo najvýznamnejšej zložke - v cenách za bývanie a energie, ktoré v súhrne klesli o 1,8 percenta.
"Je to dôsledok zníženia regulovaných cien za oblasť sieťových odvetví prijatých pre rok 2021. Najvýraznejší vplyv mali nižšie ceny v podskupinách – plyn o 9,6 percenta a elektrina o 4,3 percenta," spresnili štatistici.
Ako zhrnuli štatistici, index spotrebiteľských cien sa v januári 2021 oproti decembru 2020 zvýšil v domácnostiach zamestnancov o 0,3 percenta, v domácnostiach dôchodcov o 0,1 percenta, v nízkopríjmových domácnostiach o 0,2 percenta.
V
Slovenský priemysel a stavebníctvo za minulý rok klesli
12. 2. 2021
Produkcia slovenského priemyslu vlani aj kvôli dopadom epidémie choroby covid-19 v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesla, prepadlo sa aj stavebníctvo.
V samotnom decembri ale oba sektory už zaznamenali rast výkonov. Informoval o tom dnes slovenský štatistický úrad.
Produkcia priemyslu v krajine vlani klesla o 9,1 percenta, v decembri ale o 6,8 percenta vzrástla.
Bol to zároveň najvýraznejší rast od marca 2019. Jedna z najdôležitejších zložiek slovenského priemyslu, a to výroba dopravných prostriedkov, vlani klesla o 16,4 percenta.
V poslednom mesiaci roka ale o 9,9 percenta vzrástla, čo bol aj najlepší výsledok od predminulej jari. Za celý rok 2019 bola produkcia slovenského priemyslu medziročne vyššia o pol percenta.
Slovenský priemysel sa prepadol najmä vlani v apríli po prepuknutí prvej vlny Covidu-19, kedy na niekoľko týždňov prerušili výrobu napríklad závody všetkých štyroch automobiliek, ktoré montujú vozidlá.
Stavebníctvo vlani zaznamenalo prepad výkonov o 11,3 percenta, v červených číslach bol sektor aj v roku predchádzajúcom. Vlani v decembri výkony v stavebníctve stúpli medziročne o 2,1 percenta, čo bol prvý rast od februára 2020.
V
Slovenský priemysel a stavebníctvo za minulý rok klesli
10. 2. 2021
Produkcia slovenského priemyslu vlani aj kvôli dopadom epidémie choroby covid-19 v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesla, prepadlo sa aj stavebníctvo.
V samotnom decembri ale oba sektory už zaznamenali rast výkonov. Informoval o tom dnes slovenský štatistický úrad.
Produkcia priemyslu v krajine vlani klesla o 9,1 percenta, v decembri ale o 6,8 percenta vzrástla.
Bol to zároveň najvýraznejší rast od marca 2019. Jedna z najdôležitejších zložiek slovenského priemyslu, a to výroba dopravných prostriedkov, vlani klesla o 16,4 percenta.
V poslednom mesiaci roka ale o 9,9 percenta vzrástla, čo bol aj najlepší výsledok od predminulej jari. Za celý rok 2019 bola produkcia slovenského priemyslu medziročne vyššia o pol percenta.
Slovenský priemysel sa prepadol najmä vlani v apríli po prepuknutí prvej vlny Covidu-19, kedy na niekoľko týždňov prerušili výrobu napríklad závody všetkých štyroch automobiliek, ktoré montujú vozidlá.
Stavebníctvo vlani zaznamenalo prepad výkonov o 11,3 percenta, v červených číslach bol sektor aj v roku predchádzajúcom. Vlani v decembri výkony v stavebníctve stúpli medziročne o 2,1 percenta, čo bol prvý rast od februára 2020.
V