Marketingový symbol minulého roka – šrotovné
30. 3. 2010
Jedným z marketingových symbolov minulého roka sa stalo šrotovné. Odovzdať starú a nepotrebnú vec a dostať výraznú zľavu na vec novú bolo pre mnohých Slovákov neodolateľným lákadlom, bez ohľadu na to, či išlo o štátom dotovanú akciu, alebo ponuky súkromných predajcov.
Okrem áut sa odovzdávali staré chladničky, práčky, tenisky, počítače alebo dvere. Za nové sa dokonca dali vymeniť aj staré vysokokvalifikované pracovné nástroje.
Pre obchodníkov, ktorí trpeli krízou, v minulom roku kľúčovou úlohou bolo totiž nájsť si zákazníkov.
Šrotovné sa však po skončení štátom dotovanej akcie pomaly stráca z očí a obchodníci sa začnú vracať k iným akciám.
Podozrenie, že hedge fondy hrali proti spoločnej mene
30. 3. 2010
Hlavným frontom boja proti hedge fondom v Európe bude Španielsko, nie Grécko. Silnejú podozrenia, že hedge fondy začali vzburu proti euru – spoločnej európskej mene. Obavy sa vo finančnom sektore objavili po tom, ako americké úrady nariadili niektorým hedge fondom starostlivo archivovať údaje a doklady o obchodovaní s eurom. Irónia osudu je v tom, že Federálny rezervný systém len nedávno nariadil vyšetriť obchody investičnej banky Goldman Sachs s derivátmi (odvodenými cennými papiermi), ktoré umožnili Grécku vstup do eurozóny.
Tvrdé úsporné opatrenia, ktoré prijalo Grécko prispeli k uspokojeniu trhov a ľahko posilnili kurz eura voči americkému doláru. Devízoví obchodníci však upozorňujú, že starosti s európskou menou sa neskončili. Ekonomická vojna medzi Európskou úniou a hedge fondmi sa postupne zostruje. Nový front sa otvára v USA.
Ministerstvo spravodlivosti USA prednieslo vyššie uvedené odporúčanie na večeri, ktorú usporiadala analytická a maklérska firma Monness, Crespi, Hardt & Co. v New Yorku. Boli na nej vrcholoví manažéri SAC Capital Advisors, Greenlight Capital a Brigade Capital Management LLC а aj predstaviteľ Soros Fund Management. Prítomnosť zástupcu fondu, ktorý britskú libru zrazil na kolená, je zdvihnutým prstom pre euro. Grécky premiér Papandreu devízových špekulantov obvinil, že spôsobujú problémy krajine a rozkolísavajú euro. Večera môže odporovať aj protimonopolným zákonom v USA, pretože môže ísť o spoločný (kartelový) postup na devízových trhoch. Iné hedge fondy tvrdia, že so štátnymi dlhopismi, ktoré sú vydané v eure, nemajú nič do činenia. Obávajú sa sankcií regulátorov.
Hedge fondy a iní hráči, ktorí obchodujú na devízových trhoch celkove postavili proti euru 12 mld. USD. Je dvakrát viac ako pred niekoľkými týždňami. Prudko stúpol aj objem obchodov s CDS (Credit Swap Defaults). Ide o cenné papiere, ktoré investora fakticky poisťujú pred bankrotom dlžníka. Tieto cenné papiere kupujú najmä tí, ktorí vlastnia grécke štátne dlhopisy.
Grécko však to najhoršie prežije, znižuje mzdy štátnym úradníkom, zvyšuje nepriame a spotrebné dane. Pripravuje aj vydanie dlhopisov v hodnote 5 mld. EUR. EÚ Grécku pravdepodobne poskytne pomoc vo výške 25 mld. EUR.
Európska únia pripravuje legislatívu, ktorá expanziu hedge fondov môže utlmiť. Táto legislatíva sa bude sa týkať aj Kajmanských ostrovov, kde väčšina fondov akumuluje finančné prostriedky určené na špekulatívne operácie. Ministerka financií Francúzska vyzvala Európsku úniu, aby bola jednotná na fronte proti špekulantov, ktorí obchodujú s CDS. Pridalo sa k nej nemecké ministerstvo financií, ktoré tvrdí, že ani samotné CDS ako cenné papiere nie sú transparentné.
Oveľa náročnejšie bude umorenie španielskych dlhov, pretože španielska ekonomika je oveľa väčšia ako grécka. Východisko zo situácie v dlhodobej perspektíve nebude mať ekonomický, ale predovšetkým politický charakter. Špekulácia proti národným štátom bude nemožná, ak sa objaví inštitúcia (niečo ako Ministerstvo financií Európskej únie), ktorá bude menom všetkých národných štátov vydávať ich dlhopisy, tak ako je to napríklad v USA. Fúzia a spojenie funkcií ministerstiev financií v celej eurozóne by mohla znamenať ohrozenie pre ekonomickú stabilitu Nemecka. Hedge fondy preto počítajú s tým, že Nemecko uprednostní svoju ekonomickú stabilitu pred myšlienkou stabilnej Európy. Uvidíme, ako sa Nemecko nakoniec rozhodne.
(Zdroj: HNONLINE, Vladimír Bačišin )
Zamestnanci Volkswagenu budú pracovať na tri zmeny
28. 3. 2010
Zamestnanci bratislavského závodu najväčšej slovenskej automobilky Volkswagen (VW) od pondelka začnú pracovať na tri zmeny. Podľa hovorcu spoločnosti si zvýšenie počtu pracovných zmien vyžiadal rastúci záujem o luxusné športovo-úžitkové vozidlá (SUV), z ktorých sa v Bratislave vyrába Volkswagen Touareg, Audi Q7 a Porsche Cayenne.
Spoločnosť zabezpečí personálne tretiu zmenu počas piatich dní v týždni týždni vlastnými zdrojmi, pričom sa do bratislavského závodu vrátia zamestnanci, ktorí sú v súčasnosti na výpomoci v európskych závodoch koncernu.
V minulom roku vyprodukoval bratislavský závod VW približne 106 000 vozidiel, čo je o 43 percent menej ako v roku 2008. Slovenská dcéra nemeckej automobilky vlani tiež výrazne znížila čistý zisk na 57 miliónov eur z predvlaňajších 282 miliónov eur. Vlani výsledky firmy poznačil pokles dopytu pre svetovú hospodársku krízu.
Čistý zisk bankového sektora sa znížil
25. 3. 2010
V januári tohto roka bankový sektor na Slovensku dosiahol čistý zisk 46,3 mil. eur a v medziročnom porovnaní sa znížil o 1,9 %. Podľa ďalších informácií Národnej banky Slovenska (NBS), čisté úrokové výnosy sektora predstavovali v prvom mesiaci tohto roka 138,8 mil. eur pri náraste o 9,7 %. Čisté výnosy z poplatkov a provízií sa zvýšili o 7 % a dosiahli 33,9 mil. eur. Čistá tvorba opravných položiek a rezerv bankového sektora stúpla však o 56 % na 32,9 mil. eur.
Na konci prvého mesiaca bola bilančná suma v celkovej výške 52,874 mld. Eur, čo v porovnaní so stavom z konca januára minulého roka predstavuje zníženie o 2,2 %. Pohľadávky voči klientom sa podieľali na celkových aktívach sumou 29,887 mld. eur. Záväzky voči klientom z celkových pasív tvorili 35,217 mld. eur.
Podľa predbežných výsledkov centrálnej banky minuloročný zisk bankového sektora klesol medziročne o 45,2 % na 278,7 mil. eur. Nižšie tempo úverovania, zhoršovanie kvality úverových portfólií a výpadok devízových príjmov podľa Národnej banky Slovenska boli hlavnými dôvodmi medziročného poklesu ziskovosti bankového sektora. Prijatie spoločnej európskej meny od začiatku roka 2009 spôsobilo výpadok príjmov z devízových operácií. Dôvodom prepadu ziskovosti bol tiež pokles poplatkov zo zahraničného platobného styku pre znižovanie poplatkov do zahraničia na úroveň poplatkov za tuzemské prevody finančných prostriedkov.