Štátna podpora nájomného bývania
5. 3. 2024
Súčasná platná právna úprava zákona č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania obsahuje relatívne podrobnú právnu úpravu Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania vrátane značne neštandardnej úpravy jej orgánov.
Zákonom č. 231/2023 Z. z. sa uskutočnilo viacero podstatných zmien. Medzi tieto zmeny patrí zmena spôsobu kreácie členov predstavenstva Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania, ktorá bola dovtedy upravená v jej stanovách. To znamená, že členovia predstavenstva agentúry boli volení a odvolávaní NRSR na návrh aspoň pätnástich poslancov na sedemročné funkčné obdobie. Členov predstavenstva agentúry bolo pritom možné odvolať len z taxatívne vymedzených dôvodov (obmedzenie spôsobilosti na právne úkony alebo nespôsobilosť zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju funkciu po dlhší čas ako šesť mesiacov). Takáto právna úprava bola značne neštandardná. Podľa rozhodnutia prezidentky Slovenskej republiky „voľbou členov predstavenstva agentúry v národnej rade získavajú títo silnú legitimitu a mandát v právnickej osobe, ktorá nie je kontrolným orgánom verejnej moci, ani nie je zložkou systému bŕzd a protiváh v rámci deľby moci“. Zároveň uviedla, že takúto právnu úpravu možno považovať za „ústavne nesystémový krok zákonodarcu, ktorý môže vytvárať nebezpečný precedens, kedy výkonná zložka moci (vláda Slovenskej republiky) bude zákonodarcom oberaná o personálne rozhodnutia v ústredných orgánoch štátnej správy alebo v iných vládnych organizáciách a štátnych podnikoch.“ Dochádzalo k praktickému znemožneniu toho, aby zakladatelia agentúry mohli realizovať svoj vplyv na zloženie štatutárneho orgánu agentúry, ktorý v zmysle stanov agentúry riadi všetku činnosti agentúry a koná v jej mene. V nadväznosti na uvedené sa ustanovila zmena spôsobu kreácie členov predstavenstva agentúry, pričom sa ustanovilo, aby ich vymenúvala a odvolávala členská schôdza agentúry. Zároveň sa zo zákona vypustilo sedemročné funkčné obdobie členov predsedníctva a taxatívny výpočet odvolacích dôvodov, teda neštandardné prvky tejto právnej úpravy, ktoré ohrozujú funkčnosť agentúry. V nadväznosti na tieto zmeny a účel zákona sa zaviedlo prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa tieto zmeny týkajú aj členov predstavenstva ustanovených do funkcie predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona.
K
Automobilový priemysel: Situácia je kritická, treba 14-tisíc pracovníkov
31. 5. 2017
Situácia s pracovnou silou v automobilovom priemysle na Slovensku je kritická.
Povedal to v piatok viceprezident Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky Alexander Matušek.Automobilový priemysel bude podľa neho do roku 2020 potrebovať asi 14 000 nových pracovníkov, z toho asi 2000 s vysokoškolským vzdelaním a 12 000 stredoškolákov. „Očakávame, že zo škôl dostaneme asi 3000 stredoškolákov, ďalších 9000 budeme musieť získať buď rekvalifikáciami, alebo mobilitou pracovnej sily – čo sú naše priority. Treťou možnosťou je doviezť ich zo zahraničia, pretože ich potrebujeme,“ skonštatoval Matušek. Len v minulom roku sa na Slovensku vyrobilo viac ako milión automobilov, po príchode štvrtej automobilky do roku 2020 sa ich bude ročne vyrábať asi 1,35 milióna. „Zo 14 000 ľudí budú polovicu potrebovať výrobcovia automobilov, približne rovnaký počet dodávatelia. Musíme konať. Ak nevyužijeme možnosti zo školstva, ak nevyužijeme mobilitu pracovnej sily a nezamestnáme našich ľudí, treba sa poobzerať inde a najmä uľahčiť proces prijímania pracovníkov z tretích krajín. Aby to trvalo šesť až desať Až 87 % zamestnávateľov v automobilovom priemysle podľa neho tvrdí, že nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily je alarmujúci, len osem percent dodávateľov si myslí, že absolventi, ktorí prídu zo škôl, sú pripravení na prax. mesiacov, je neakceptovateľné. Požiadavka zamestnávateľov je jeden mesiac,“ zdôraznil viceprezident.
Zmeny v sociálnom poistení
30. 5. 2017
V súvislosti zo zmenou exekučného poriadku sa mení aj zákon o sociálnom poistení. Napriek tomu, že sa výsledky vymáhania pohľadávok Sociálnej poisťovne za súčasného legislatívneho rámca každoročne zlepšujú, nemožno opomenúť negatívne dopady na dlžníkov, ktoré so sebou vymáhanie prináša minimálne v podobe trov exekúcie.
Zmenou v zákone sa eliminujú negatívne dopady a predpokladá sa zároveň pozitívny dopad najmä v prípadoch špekulatívnych postupov, ktorými sa dlžníci Sociálnej poisťovne snažia brániť nútenému výkonu rozhodnutia napr. zlučovaním firiem, predajom obchodných podielov, zánikom firiem a ďalšieho zakladania spoločností osobami, ktoré zapríčinili úpadok predchádzajúcich firiem s dlhmi voči Sociálnej poisťovni.
Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia rozhoduje na základe štátom postúpenej právomoci o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti sociálneho poistenia vrátane platenia poistného na sociálne poistenie a vymáhania pohľadávok, ktoré vznikajú pri výkone sociálneho poistenia.
Zmeny v obchodnom registri
29. 5. 2017
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri.
Účelom návrhu zákona bolo splniť požiadavky kladené smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2012/17/EÚ. Právny poriadok Slovenskej republiky nedisponuje právnou úpravou, ktorá by umožňovala prepojenie systému obchodného registra v Slovenskej republike s inými obchodnými registrami alebo evidenciami. Zmenou v zákone sa zavedie napríklad systém prepojenia centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností, ako aj povinnosť zverejňovať informácie o zapisovaných údajov a poskytovanie uložených listín v elektronickej podobe prostredníctvom tohto systému. Zmena nastala aj vo výmazu podniku zahraničnej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby na základe oznámenia zahraničného obchodného registra alebo inej evidencie prostredníctvom systému prepojenia registrov, že došlo k zrušeniu alebo k výmazu zapísanej zahraničnej osoby.
Letné brigády
26. 5. 2017
Podľa súčasnej právnej úpravy môže byť závislá práca vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Iný pracovnoprávny vzťah je možné založiť jednou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zvýšený záujem o prácu na dohodu a o brigády je počas letného obdobia, a to najmä na príležitostné a krátkodobé zárobkové činnosti.
Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi uzatvoriť so zamestnancom okrem pracovnej zmluvy, ktorá zakladá pracovný pomer, aj osobitné dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Z uvedeného vyplýva, že dohodou sa nezakladá pracovný pomer, ale dvojstranný pracovnoprávny vzťah, ktorý síce patrí do oblasti pracovného práva, ale považuje sa za doplnkový pracovnoprávny vzťah.
Dohody by sa mali uzatvárať len výnimočne, a to v prípade ak ide o:
• prácu, ktorá je vymedzená výsledkom, kedy zamestnávateľ môže s fyzickými osobami uzatvárať dohodu o vykonaní práce (napr. vymaľovanie priestorov, čistenie a údržba kancelárskych priestorov, pokosenie trávnika a ošetrenie zelene na ihrisku, príprava občerstvenia na poradu) alebo
• príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce, kedy zamestnávateľ môže s fyzickými osobami uzatvárať dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o brigádnickej práci študentov (napr. opakovaná starostlivosť o zeleň, pomocné príležitostné práce v kuchyni, oberanie plodov v ovocnom sade, odpratávanie snehu počas zimnej sezóny, upratovacie práce).
Pre rok 2017 je ustanovená výška minimálnej mzdy na základe nariadenia vlády SR č. 280/2016 vo výške:
• 435 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
• 2,500 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín.
V súlade s § 226 ods. 4 ZP môže zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom odmenu plynúcu z dohody o vykonaní práce primerane znížiť a to v prípade, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam. Primerané zníženie sumy odmeny môže byť realizované len v takej miere, aby vyplatená suma odmeny v prepočte na hodinu výkonu práce nebola nižšia ako suma platnej hodinovej minimálnej mzdy.