Štátna podpora nájomného bývania
5. 3. 2024
Súčasná platná právna úprava zákona č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania obsahuje relatívne podrobnú právnu úpravu Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania vrátane značne neštandardnej úpravy jej orgánov.
Zákonom č. 231/2023 Z. z. sa uskutočnilo viacero podstatných zmien. Medzi tieto zmeny patrí zmena spôsobu kreácie členov predstavenstva Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania, ktorá bola dovtedy upravená v jej stanovách. To znamená, že členovia predstavenstva agentúry boli volení a odvolávaní NRSR na návrh aspoň pätnástich poslancov na sedemročné funkčné obdobie. Členov predstavenstva agentúry bolo pritom možné odvolať len z taxatívne vymedzených dôvodov (obmedzenie spôsobilosti na právne úkony alebo nespôsobilosť zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju funkciu po dlhší čas ako šesť mesiacov). Takáto právna úprava bola značne neštandardná. Podľa rozhodnutia prezidentky Slovenskej republiky „voľbou členov predstavenstva agentúry v národnej rade získavajú títo silnú legitimitu a mandát v právnickej osobe, ktorá nie je kontrolným orgánom verejnej moci, ani nie je zložkou systému bŕzd a protiváh v rámci deľby moci“. Zároveň uviedla, že takúto právnu úpravu možno považovať za „ústavne nesystémový krok zákonodarcu, ktorý môže vytvárať nebezpečný precedens, kedy výkonná zložka moci (vláda Slovenskej republiky) bude zákonodarcom oberaná o personálne rozhodnutia v ústredných orgánoch štátnej správy alebo v iných vládnych organizáciách a štátnych podnikoch.“ Dochádzalo k praktickému znemožneniu toho, aby zakladatelia agentúry mohli realizovať svoj vplyv na zloženie štatutárneho orgánu agentúry, ktorý v zmysle stanov agentúry riadi všetku činnosti agentúry a koná v jej mene. V nadväznosti na uvedené sa ustanovila zmena spôsobu kreácie členov predstavenstva agentúry, pričom sa ustanovilo, aby ich vymenúvala a odvolávala členská schôdza agentúry. Zároveň sa zo zákona vypustilo sedemročné funkčné obdobie členov predsedníctva a taxatívny výpočet odvolacích dôvodov, teda neštandardné prvky tejto právnej úpravy, ktoré ohrozujú funkčnosť agentúry. V nadväznosti na tieto zmeny a účel zákona sa zaviedlo prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa tieto zmeny týkajú aj členov predstavenstva ustanovených do funkcie predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona.
K
Na Slovensku plánujú traja investori vytvoriť 347 nových pracovných miest
28. 11. 2017
Firmy už požiadali štát o poskytnutie investičnej pomoci v celkovej výške 4,5 milióna eur.
Na Slovensku by malo vzniknúť 347 nových pracovných miest. Tie plánujú vytvoriť traja zahraniční investori. Spoločnosti Dongil Rubber Belt, Pankl Automotive a Röchling Automotive chcú v Topoľčanoch, pri Novom Meste nad Váhom a v Považskej Bystrici preinvestovať viac ako 48 miliónov eur.Ako informovalo Ministerstvo hospodárstva SR, firmy už požiadali štát o poskytnutie investičnej pomoci v celkovej výške 4,5 milióna eur. Spoločnosť Pankl Automotive chce v Topoľčanoch zriadiť vysoko výkonné centrum pre výrobu krytov na prevodovky a motory. Firma chce preinvestovať vyše 12 miliónov eur. Vytvoriť by mala 120 nových pracovných miest. Od štátu žiada poskytnutie pomoci vo forme úľavy na dani z príjmov v celkovej výške 1,55 milióna eur. Investičný zámer chce investor začať realizovať už v tomto roku.
Kórejská spoločnosť Dongil Rubber Belt chce rozšíriť svoj výrobný závod na výrobu gumových tesnení v Považskej Bystrici. Celkovo by mala preinvestovať 19,2 milióna eur a vytvoriť 150 nových pracovných miest. Po schválení vládnym kabinetom by mal investor dostať investičné stimuly vo forme daňových úľav v objeme 1,95 milióna eur.
Nemecká firma Röchling Automotive plánuje v obci Kočovce, v okrese Nové Mesto nad Váhom, vybudovať nový podnik na výrobu plastových automobilových komponentov. Investor by mal vytvoriť 77 nových pracovných miest. Výstavba nového závodu si vyžiada vyše 16,8 milióna eur. Investor požaduje od štátu miliónovú investičnú pomoc, taktiež vo forme úľavy na dani z príjmov.
Finančný výbor schválil návrh štátneho rozpočtu na budúci rok
27. 11. 2017
Ministerstvo financií v návrhu počíta s poklesom dlhu aj deficitu v najbližších rokoch. Návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky je postavený na solídnom hospodárskom raste a povedie k vyrovnanému hospodáreniu v roku 2020. Tvrdí to minister financií Peter Kažimír, ktorý prezentoval návrh rozpočtu na pondelňajšom rokovaní gestorského finančného výboru. Pozitívom makroekonomického vývoja pritom podľa ministra je, že hospodársky rast ťaží zo silného domáceho dopytu, ktorý bude v nasledujúcich rokoch výrazne podporený aj novými investičnými projektmi. Poslanci finančného výboru pritom odporučili návrh rozpočtu parlamentu schváliť aj s pozmeňujúcim návrhom, ktorým chcú vláde umožniť prijať úver od Európskej investičnej banky (EIB) v sume maximálne 300 miliónov eur. Podľa šéfa výboru Ladislava Kamenického ide len o umožnenie alternatívneho financovania štátu v prípade, ak by EIB poskytla výhodné podmienky.
Samotný návrh rozpočtu počíta na budúci rok s deficitom na úrovni 0,8 percenta výkonu ekonomiky. Postupne by mal klesať na 0,1 percenta hrubého domáceho produktu v roku 2019 a vyrovnaný rozpočet by sme mali dosiahnuť o rok neskôr. Rozpočet pritom počíta so znižovaním verejného dlhu na budúci rok na 49,9 percenta hrubého domáceho produktu a postupne by mal klesať až k úrovni zhruba 45 percent výkonu ekonomiky v roku 2020 a mal by sa tak dostať zo sankčných pásiem dlhovej brzdy. Minister pritom hovorí, že do rozpočtu sa podarilo zapracovať množstvo priorít. Počíta napríklad aj s úpravou platových pomerov zamestnancov v štátnej službe, ako aj zamestnancov verejnej správy. Rovnako sú v rozpočte zapracované rezervy na veľké investičné projekty, pokrýva zmeny v oblasti sociálneho poistenia, sociálnych služieb či v zákone o službách zamestnanosti. Kažimír vyzdvihol aj rastúce výdavky na vzdelávanie, či v sektore obrany. Opozičný poslanec výboru Eugen Jurzyca (SaS) však upozorňuje, že vláda opäť zmierňuje svoje konsolidačné plány. Dokazuje to podľa neho aj postoj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá len nedávno skonštatovala, že Slovensko má dlhodobo udržateľné verejné financie. Po predložení návrhu však už rozpočtová rada dlhodobú udržateľnosť verejných financií podmieňuje tým, že v roku 2020 skutočne dosiahneme vyrovnané hospodárenie. Poslanci finančného výboru v pondelok odsúhlasili aj súhrnnú výročnú správu Slovenskej republiky za rok 2016, podľa ktorej hodnota čistého bohatstva verejného sektora Slovenska sa v minulom roku zlepšila. Ku koncu roka dosiahla záporných 120,727 mld. eur, čo v pomere k hrubému domácemu produktu znamenalo mínus 148,8 %. Medziročne sa tak negatívny podiel čistého bohatstva verejného sektora na hrubom domácom produkte znížil o 22,1 percentuálneho bodu. Koncept čistého bohatstva sa začal sledovať na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a má dať popis hospodárenia verejného sektora ako celku. Verejný sektor pritom v tejto definícii zahŕňa okrem organizácií verejnej správy aj podniky verejnej správy a Národnú banku Slovenska. Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa pod čistým bohatstvom rozumie súčet vlastného imania subjektov verejnej správy, vlastného imania Národnej banky Slovenska, vlastného imania podnikov štátnej správy a podnikov územnej samosprávy, upravený o implicitné záväzky, iné aktíva a iné pasíva vrátane podmienených záväzkov. Výbor pre financie a rozpočet odsúhlasil aj hodnotenie výšky dlhu a návrh opatrení na jeho zníženie, ktoré ministerstvo financií pripravuje v súlade so zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, keďže dlh verejnej správy sa nachádza v sankčných pásmach dlhovej brzdy. Dlh verejnej správy by mal podľa tohto materiálu v nasledujúcich rokoch klesať najmä vplyvom znižovania rozpočtového deficitu. V minulom roku podľa notifikácie Eurostatu dosiahol verejný dlh Slovenska 51,8 percenta hrubého domáceho produktu. Minister financií bude musieť materiál odprezentovať aj v parlamente.
Rekordne veľa Slovákov má prácu, nezamestnaných je 6,14 percenta ľudí
27. 11. 2017
K zlepšeniu situácie na slovenskom trhu práce prispel rast ekonomiky, ale aj zmena metodiky vo vykazovaní nezamestnanosti. Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku ku koncu októbra tohto roka oproti septembru klesla o 0,28 percentuálneho bodu na 6,14 percenta. Dosiahla tak nové minimum v novodobej histórii krajiny.
Medziročne bola miera nezamestnanosti minulý mesiac nižšia o 2,94 percentuálneho bodu. Informoval o tom na pondelkovej tlačovej konferencii generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) Marián Valentovič, za účasti ministra práce Jána Richtera (Smer-SD) a predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD). "Veľmi dobrá správa je, že už dnes nemáme na Slovensku žiadny okres, kde by bola miera nezamestnanosti vyššia ako 20 percent. Už aj v Rimavskej Sobote, kde sme mali dlhodobý problém, nezamestnanosť klesla pod túto úroveň," povedal Fico.Najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti zaznamenali úrady práce v okrese Rimavská Sobota (19,83 %). Najnižšiu mieru nezamestnanosti (2,16 %) dosiahol okres Trnava. Úrady práce evidovali na konci minulého mesiaca 167 278 disponibilných uchádzačov o zamestnanie. V porovnaní so septembrom ide o pokles o 7 743 ľudí .Medziročne počet uchádzačov, ktorí mohli okamžite nastúpiť do práce, klesol o 79 316 osôb.
Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o prácu, a to vrátane ľudí na "péenke" alebo na absolventskej praxi, dosiahla minulý mesiac 7,35 percenta. Medzimesačne to znamenalo pokles o 0,24 percentuálneho bodu, medziročne to bolo menej o 3,15 percentuálneho bodu. Celkový počet evidovaných uchádzačov o prácu predstavoval v októbri 200 272 osôb. Medzimesačne to bol pokles o 6 615 osôb, v porovnaní s októbrom vlaňajška je to menej o 84 979 ľudí. Slovenskí zamestnávatelia už dlhšiu dobu upozorňujú na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a nových zamestnancov hľadajú aj v zahraničí. Slovensko pripravuje zjednodušenie podmienok pre zamestnávanie občanov tretích krajín mimo EÚ, ktoré je v súčasnosti až na výnimky regulované prostredníctvom vydávania povolení. Na konci októbra slovenské úrady práce evidovali viac ako 75.000 voľných pracovných miest. V medzimesačnom porovnaní to predstavovalo nárast o 413 miest. Najviac ich bolo v Bratislavskom kraji, a to 17.016 (podiel 22,6 %), najmenej 4947 v Košickom kraji (podiel 6,6 %).Z hľadiska štruktúry bolo podľa Valentoviča najviac voľných pracovných miest v profesiách operátori a montéri strojov a zariadení (28.703 miest), ďalej kvalifikovaní pracovníci a remeselníci (15.012 miest) a v kategórii pomocní a nekvalifikovaní pracovníci (12.343 miest). K zlepšeniu situácie na slovenskom trhu práce podľa odborníkov prispel rast ekonomiky a investície podnikov, ale aj zmena metodiky vo vykazovaní nezamestnanosti. Tento rok v máji vstúpila do platnosti novela zákona, ktorou štát sprísnil podmienky evidencie ľudí na úradoch práce.
Nezamestnanosť neklesá všade
24. 11. 2017
Napriek tomu, že Slovensko dosahuje historické minimá v počte ľudí bez práce, regionálne rozdiely v krajine sa neznižujú. Nezamestnanosť v okresoch na západe krajiny klesá rýchlejšie ako v okresoch, kde je najviac ľudí bez práce. V diskusnej relácii na TABLET.TV to vyhlásil Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.
„Vláda na základe zákona určila, ktoré okresy sú najmenej rozvinuté. Podľa stanoveného vzorca sa to najskôr týkalo 12 okresov a nedávno k nim pribudli ďalšie dva okresy. V tomto smere sa regionálne rozdiely neznižujú,“ zdôraznil Páleník, ktorý tvrdí, že okresy na Slovensku môžeme rozdeliť na tri skupiny. Sú výborné okresy, kde je veľmi nízka nezamestnanosť, potom priemerné okresy, kde sa jej miera pohybuje okolo priemeru, a potom veľmi zlé okresy, kde je jej miera na úrovni 1,4 až 1,6-násobku priemeru. Rastúca slovenská ekonomika by mala generovať nové pracovné miesta aj v nasledujúcich mesiacoch. Nezamestnanosť tak bude na Slovensku ďalej klesať, hoci pomalším tempom. Analytik Unicredit Bank Česká republika a Slovensko Ľubomír Koršňák spočítal, že ak by sa všetky voľné pracovné miesta podarilo obsadiť domácimi nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera disponibilnej nezamestnanosti by klesla už len na 3,37 percenta. Miera evidovanej nezamestnanosti v SR v októbri 2017 dosiahla hodnotu 6,14 percenta. Medzimesačne sa znížila o 0,28 percentuálneho bodu (p. b.), medziročne klesla o 2,94 p. b. Dostala sa tak na najnižšiu úroveň v histórii samostatnosti SR.