Štátna podpora nájomného bývania
5. 3. 2024
Súčasná platná právna úprava zákona č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania obsahuje relatívne podrobnú právnu úpravu Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania vrátane značne neštandardnej úpravy jej orgánov.
Zákonom č. 231/2023 Z. z. sa uskutočnilo viacero podstatných zmien. Medzi tieto zmeny patrí zmena spôsobu kreácie členov predstavenstva Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania, ktorá bola dovtedy upravená v jej stanovách. To znamená, že členovia predstavenstva agentúry boli volení a odvolávaní NRSR na návrh aspoň pätnástich poslancov na sedemročné funkčné obdobie. Členov predstavenstva agentúry bolo pritom možné odvolať len z taxatívne vymedzených dôvodov (obmedzenie spôsobilosti na právne úkony alebo nespôsobilosť zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju funkciu po dlhší čas ako šesť mesiacov). Takáto právna úprava bola značne neštandardná. Podľa rozhodnutia prezidentky Slovenskej republiky „voľbou členov predstavenstva agentúry v národnej rade získavajú títo silnú legitimitu a mandát v právnickej osobe, ktorá nie je kontrolným orgánom verejnej moci, ani nie je zložkou systému bŕzd a protiváh v rámci deľby moci“. Zároveň uviedla, že takúto právnu úpravu možno považovať za „ústavne nesystémový krok zákonodarcu, ktorý môže vytvárať nebezpečný precedens, kedy výkonná zložka moci (vláda Slovenskej republiky) bude zákonodarcom oberaná o personálne rozhodnutia v ústredných orgánoch štátnej správy alebo v iných vládnych organizáciách a štátnych podnikoch.“ Dochádzalo k praktickému znemožneniu toho, aby zakladatelia agentúry mohli realizovať svoj vplyv na zloženie štatutárneho orgánu agentúry, ktorý v zmysle stanov agentúry riadi všetku činnosti agentúry a koná v jej mene. V nadväznosti na uvedené sa ustanovila zmena spôsobu kreácie členov predstavenstva agentúry, pričom sa ustanovilo, aby ich vymenúvala a odvolávala členská schôdza agentúry. Zároveň sa zo zákona vypustilo sedemročné funkčné obdobie členov predsedníctva a taxatívny výpočet odvolacích dôvodov, teda neštandardné prvky tejto právnej úpravy, ktoré ohrozujú funkčnosť agentúry. V nadväznosti na tieto zmeny a účel zákona sa zaviedlo prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa tieto zmeny týkajú aj členov predstavenstva ustanovených do funkcie predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona.
K
Náhradní užívatelia pozemkov majú poslednú možnosť si ich udržať
19. 12. 2017
Ak náhradní užívatelia nepredložia návrh, stratia možnosť poľnohospodárske pozemky využívať. Ak náhradní užívatelia pozemkov spĺňajú zákonom stanovené kritériá a majú záujem náhradné pozemky užívať aj do budúcnosti, musia podať najneskôr do 28. februára 2018 na príslušný okresný úrad návrh na začatie konania o vydaní rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu k doterajšiemu náhradnému pozemku.
Ak tak neurobia, stratia možnosť tieto poľnohospodárske pozemky využívať, nakoľko 31. decembra 2018 stratia platnosť všetky rozhodnutia, ktorými im pozemky do náhradného užívania boli v minulosti vyčlenené. Uviedla to na tlačovej konferencii vicepremiérka a šéfka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Gabriela Matečná (nominantka SNS) za účasti riaditeľa pozemkového odboru MPRV SR Andreja Vašeka. "Všetci tí, ktorí majú pridelené náhradné pozemky, ich majú pridelené na základe rozhodnutia. Ľudia, ktorým boli pridelené náhradné pozemky a chcú pozemky naďalej užívať, majú po zmene zákona povinnosť na okresnom úrade, na pozemkovom odbore, podať žiadosť o obnovu konania pre užívanie náhradných pozemkov," priblížila Matečná. Pripomenula, že náhradné pozemky boli v 90. rokoch pridelené viac ako 100.000 občanom. V rokoch 1991 až 2007 bolo vyčlenených viac ako 318.000 pozemkov v celkovej výmere 341.000 hektárov (ha). Viac ako polovica zo všetkých vyčlenených náhradných pozemkov bola v okresoch Levice, Dunajská Streda, Trebišov, Galanta, Komárno a Rimavská Sobota. V návrhu musí podľa nej podávajúci uviesť názov katastrálneho územia, doterajšie rozhodnutie, ktorým mu bol doterajší náhradný pozemok vyčlenený do užívania, označenie lokality a ďalšie jemu známe údaje o doterajšom náhradnom pozemku. Prílohou návrhu má byť zoznam poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa, na ktoré nemá uzavretú nájomnú zmluvu, a čestné vyhlásenie o neuzavretí nájomnej zmluvy na tieto pozemky. Ak návrh podáva v mene vlastníka nájomca náhradného pozemku, prílohou je aj nájomná zmluva na náhradný pozemok. Päť podmienok "Návrh musí spĺňať päť podmienok. Navrhovateľ je tou osobou, ktorej bol predmetný náhradný pozemok v minulosti vyčlenený, nie jeho dedič či iný právny nástupca. Doterajšie rozhodnutie podľa paragrafu 15 zákona 330 z roku 1991 k predmetnému náhradnému pozemku musí byť doteraz platné. Navrhovateľ vlastní v katastrálnom území dostatočnú výmeru poľnohospodárskej pôdy, na ktorú nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu. Náhradný pozemok je identifikovateľný v teréne. Náhradný pozemok je identický so zjednodušeným rozdeľovacím plánom," vysvetlil Vašek. Návrh podľa neho podáva žiadateľ na pozemkový a lesný odbor príslušného okresného úradu, ktorý bude skúmať splnenie všetkých týchto podmienok. Ak budú všetky splnené, vydá rozhodnutie, že k doterajšiemu náhradnému pozemku vzniká podnájomný vzťah a vlastník môže pokračovať v jeho užívaní. Ak čo len jedna z podmienok zákona splnená nebude, okresný úrad vydá rozhodnutie, že nevzniká podnájomný vzťah. Bližšie informácie poskytnú žiadateľom pracovníci týchto odborov na jednotlivých okresných úradoch.
Slovenský Cayenne: až 800 miliónov eur a stovky ľudí
18. 12. 2017
Je dobre známe, že nemecká automobilka Porsche si vždy potrpela na to, aby na svojich produktoch mohla vystaviť nálepku „made in Germany“. Teraz však Nemecko vystrieda Slovensko. Koncern umiestňuje výrobu svojho populárneho SUV modelu Cayenne do bratislavskej výroby, ktorá bola niekoľkokrát v rámci spoločnosti ocenená ako najlepšia.
O príchode modelu Cayenne sa rozhodlo už pred viac ako dvomi rokmi. Bratislavský závod sa podieľal na výrobe stuttgartskej automobilky už predtým. Zhotovoval totiž predmontované lakované karosérie s množstvom komponentov. V závode v Lipsku sa následne uskutočňovala iba kompletizácia vozidla. Teraz sa však bude vyrábať výhradne iba na našom trhu. „Porsche Cayenne sa stáva vlajkovou loďou závodu v Bratislave a každému na svete budeme môcť povedať, že bolo vyrobené na Slovensku,“ uviedol pri oficiálnom otvorení prevádzky minister financií Peter Kažimír. V budúcnosti nie je vylúčené, že by na náš trh prišiel aj druhý SUV spoločnosti, Porsche Macan.
Poslanci schválili štátny rozpočet na rok 2018, deficit má klesať
15. 12. 2017
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválil zákon roka, teda návrh štátneho rozpočtu na rok 2018. Za návrh bolo 82 poslancov, proti prijatiu ich hlasovalo 59.Deficit by mal klesať. Podobne ako po minulé roky, by Slovensko malo v budúcom roku hospodáriť s deficitom, a to konkrétne 0,83 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
o znamená, že naše výdavky budú vyššie ako príjmy. V roku 2019 má deficit opäť klesať, a to na 0,1 percenta. A o rok neskôr je už na pláne takzvané vyrovnané hospodárenie, kedy sa naše príjmy rovnajú už výdavkom. Klesať by mal postupom rokov aj dlh verejnej správy. V budúcom roku by mal dosiahnuť 49,9 percenta HDP a v roku 2020 už rozpočet počíta so znížením až na 45,5 percenta. Návrh rozpočtu musí ešte podpísať prezident. Samotný štátny rozpočet predpokladá na budúci rok celkové príjmy v objeme 13,983 miliárd eur pri celkových výdavkoch v sume 15,956 miliárd eur. Deficit štátneho rozpočtu v roku 2018 by tak mal v reálnych číslach dosiahnuť 1,973 miliardy eur.Opozícia neuspela. Poslanci tiež odsúhlasili pozmeňujúci návrh, ktorý vzišiel z rokovania gestorského finančného výboru, podľa ktorého bude vláda v budúcom roku oprávnená prijať rámcový úver od Európskej investičnej banky na financovanie rozpočtových výdavkov v objeme tristo miliónov eur. Podľa očakávania neprešiel žiaden zo šiestich opozičných pozmeňujúcich návrhov. Poslanec Eduard Heger z OĽaNO chcel vo svojom pozmeňovacom návrhu presadiť zúženie okruhu financií, na ktoré sa vzťahuje zákonné pravidlo, podľa ktorého sa môže rozpočet počas roka upraviť tak, že výdavky môžu stúpnuť maximálne o jedno percento.. Poslankyňa za SaS Anna Zemanová zase chcela vypustiť zo zákona o štátnom rozpočte povinnosť odvádzať štátu osobitný odvod pre podniky Vodohospodárska výstavba a Lesy SR..Ďalší pozmeňujúci návrh predniesla poslankyňa Zuzana Zimenová, ktorá chcela z rezervy na prostriedky a odvody Európskej únii presunúť 50 miliónov eur na rezervu na reformu vzdelávania. So svojimi návrhmi neuspel ani poslanec za OĽaNO Miroslav Sopko. Navrhoval navýšiť rozpočet dotačného systému Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí o 310-tisíc eur, zvýšiť sumu v kapitole rezortu školstva na podporu detí a mládeže o pol milióna eur a takisto na program zameraný na školský a univerzitný šport o pol milióna eur.Platy aj HDP majú rásť. Návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky je pritom postavený na solídnych ekonomických základoch. Podľa septembrovej makroekonomickej prognózy by mala naša ekonomika v budúcom roku rásť 4,2 percenta, k čomu by mali napomôcť najmä nové projekty v automobilovom priemysle, ako je napríklad príchod automobilky Jaguar Land Rover. Rásť by mala aj zamestnanosť, a to o 1,4 percenta a miera nezamestnanosti by mala zase poklesnúť na 7,3 percenta. Dariť by sa malo viac aj ľuďom. Nominálna mzda by mala v roku 2018 stúpnuť o 4,6 percenta. Po odrátaní inflácie, teda rastu cien, by ľudia v peňaženkách tak mohli uvidieť o 2,9 percenta vyššie platy. Parlament schválil novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorú predložili koaliční poslanci Štefan Zelník (SNS) a Tibor Bastrnák (Most-Híd). "Zámerom tohto zákona bolo pomôcť neziskovým organizáciám, ktoré majú v predmete činnosti zdravotnú starostlivosť. Vieme dobre, že keď sa neziskové organizácie zakladali, štát do toho vkladal majetok, a to hnuteľný a nehnuteľný. Tento majetok je podľa súčasnej legislatívy prioritným majetkom a nie je možné s ním nakladať," povedal v pléne predkladateľ Zelník. Telo šedého boxu. Poslanci sa ani podruhýkrát nezhodli na dvoch nominantoch na post člena Regulačnej rady, ktorá pôsobí na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ako kontrolný a odvolací orgán.
Národná banka sprísňuje podmienky hypoték, na úvery bude treba zarábať viac
15. 12. 2017
Zadlženosť obyvateľstva prudko rastie. BRATISLAVA. Získať hypotekárny úver na bývanie je čoraz zložitejšie. Národná banka Slovenska (NBS) totiž pravidelne sprísňuje podmienky. Reguluje tak nielen trh, ale snaží sa tiež zabrániť prasknutiu úverovej bubliny. Na rovnakú výšku úveru ako v roku 2017 bude treba od januára zarábať viac.
Zadlženosť obyvateľstva prudko rastie, a tak sa Slováci musia od nového roka pripraviť na viacero zmien. Istým spôsobom za to môžu aj nízke úrokové sadzby. V oblasti hypotekárnych úverov bude musieť žiadateľ disponovať väčším objemom vlastných finančných prostriedkov. Klientovi bude musieť po sčítaní splátok úverov (aj v rámci žiadaného), životného minima za všetky zainteresované osoby a vyživované deti ešte ostať rezerva vo výške 20 percent. Naďalej sa bude zohľadňovať tiež dvojpercentný potenciálny rast úrokových sadzieb.Mladých podporia daňovým bonusom "Veľkú zmenu podstúpia aj úvery pre mladých. Kým po starom mali mladí po splnení podmienok na úvere bonifikáciu z úrokovej sadzby vo výške 3 percent počas prvých piatich rokov, čo im v priemere ušetrilo až do 5000 eur, po novom bude úspora do maximálnej sumy 2000 eur," tvrdí Matej Berenčík zo spoločnosti DELUVIS. Podľa neho mladí žiadatelia budú musieť čeliť aj vyššej byrokracii. Podpora pre mladých bude mať formu daňového bonusu. Výška bonusu bude maximálne 50 % zo zaplatených úrokov s horným limitom 400 eur za jedno zdaňovacie obdobie. V praxi si tak budú môcť mladí žiadatelia uplatniť daňový bonus až v roku 2019. Viac ľudí nespláca Spomínané nízke úrokové sadzby spôsobili zvýšený záujem o úvery, nielen o hypotekárne. V druhom rade stúplo percento tých nesplácaných. Vyššie percento nesplácaných úverov je v priamom kontraste so súčasnou pozitívnou ekonomickou situáciou ako najnižšia nezamestnanosť, nízke úrokové sadzby či konkurenčný boj finančných domov. Dôsledkom je sprísnenie podmienok, ktoré boli podľa NBS doteraz neprimerane voľné. "Zmeny sa preto dotknú aj spotrebných úverov. Tie budú rovnako menej dostupné ako hypotekárne úvery. V tomto prípade sa tiež bude prihliadať na dvadsaťpercentnú rezervu," vysvetľuje Berenčík.