Murphy radí
Veci sa kazia
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
(Murphyho zrnká II)
Murphy a šťastie
Aj hlupák vie, že používanie uší je ďaleko bezpečnejšie ako používanie jazyka. Ale nedá mu to.
Na to, aby človek mal šťastie nestačí byť hlúpym.
V každej organizácii je vyhradené aspoň jedno miesto pre hlupáka. Len sa nevie, ktoré to je.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Kolíska práva
Z klamstva sa nemôže stať pravda.
Nie je vládca nad zákonmi, ale zákony nad vládcom.
Otcov zločin alebo trest nemôže nijako poškvrniť syna.
(Myšlienky bez cla)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)
Murphy v parlamente
Zákon nevyhnutnosti: Na hlasovaní o zvyšovaní platov poslancov sa vždy nájde dostatok hlasov „za“.
Optimistický zákon: Súčet inteligencie a počtu členov parlamentu je konštantný. Počet členov parlamentu stále stúpa.
Zákon zmeškanej reakcie: Kým sa konečne parlament odhodlá zaujať stanovisko k niečomu dôležitému, už to nie je aktuálne.
(Murphyho zákonník)