Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Všeobecné ustanovenia
Matka príroda je macocha.
Veci sa pokazia rýchlosťou blesku, náprava trvá večnosť.
Nevŕtajte do vecí – pokazia sa aj samy!
(Murphyho zákonník)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Ak sú vo firme mladí ľudia, tak si ddbre rozmyslite, koho pred nich postavíte ako "starého vola".
Ak musíte denne prijímať množstvo rozhodnutí, tak to u vás škrípe "dole" v rutinnej činnosti, ktorá by mala bežať sama od seba.
Z dvoch možných udalostí nastane vždy tá menej priaznivá.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Nevytesané pravdy - I. večer
Každé vyriešenie známeho problému v sebe skrýva nové problémy.
Ak na tom nezáleží, tak na tom naozaj nezáleží.
Ak sa zdá, že sa nám začína dariť, určite sme niečo prehliadli.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Prečo máme radi informáciu?
Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.
Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.
Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)