Štát tento rok začne s výstavbou menších obchvatov za 200 miliónov
10. 2. 2023
Posledný rok dožívajúcej vlády Eduarda Hegera sa nebude niesť v znamení diaľnic. Síce by mal dobehnúť jediný veľký tender pri výstavbe diaľníc, ktorý sa týka dobudovania obchvatu Prešova. Výhliadka ďalších významných projektov sa rysuje až po predčasných voľbách a nástupe novej vlády. V tomto roku sa nanajvýš odštartuje približne trojkilometrové pokračovanie rýchlocesty R1 za Banskou Bystricou v predpokladanej hodnote 90 miliónov eur.
Veľké investície sa však črtajú v prípade štátnych ciest prvej triedy. V tomto roku by na rad mali prísť štyri úplne nové úseky v celkovej hodnote približne 200 miliónov eur. Nové kilometre majú od dopravy odbremeniť okresné mestá na východe a západe Slovenska. Už toto leto by mal Prešov dostať štyri nové kilometre rýchlociest. Obchvat metropoly Šariša tak bude mať hotové už dve etapy z plánovaných troch. Región však čaká ďalšia veľká investícia. Dopravného bremena sa má v blízkej budúcnosti zbaviť aj Sabinov, ktorý sa nachádza necelých 20 kilometrov na severozápad. Leží na ťahu v smere na Starú Ľubovňu či Krakov.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
V Česku začínajú parlamentné voľby
20. 10. 2017
V Česku dnes začínajú parlamentné voľby, ktoré môžu rozhodnúť o politickom smerovaní krajiny na najbližších niekoľko rokov. Na rozdiel od Slovenska, hlasujú Česi v priebehu dvoch dní.
V piatok budú volebné miestnosti otvorené od druhej popoludní do desiatej večer a v sobotu sa bude voliť od ôsmej ráno do druhej poobede. Po uzavretí volebných miestností začne Český štatistický úrad (ČSÚ) počítať hlasy a zverejňovať predbežné výsledky. Česi si budú voliť 200 poslancov dolnej komory parlamentu. Hlasy voličov sa na kreslá v parlamente budú prepočítavať pomerným systémom. Rovnako ako na Slovensku, majú voliči možnosť udeliť štyri preferenčné hlasy, ktoré môžu tiež ovplyvniť personálne zloženie parlamentu. O hlasy voličov sa bude uchádzať celkovo 31 politických strán. Najhorúcejším kandidátom na kreslo premiéra je podnikateľ so slovenským pôvodom Andrej Babiš (ANO). Jeho strana by podľa najaktuálnejšieho volebného modelu vypracovaného agentúrou Median získala 25 percenta hlasov voličov. Agentúry STEM a STEM/MARK mu namerali dokonca 27,7 percentnú podporu. Silný prepad zaznamenáva v parlamentne momentálne najsilnejšia strana ČSSD, ktorá by podľa spomínaných prieskumov získala iba 12,5, respektíve 9,7 percenta hlasov. Strana premiéra Bohuslava Sobotku padá od apríla minulého roku, kedy jej prieskumy merali ešte 25 percentné preferencie.
Na Slovensku končí ďalšia nebankovka
20. 10. 2017
Spočnosť Fair Credit Slovakia, ktorá spadá pod Fair Credit Holding, opúšťa slovenský trh. Nebanková spoločnosť, ktorá ponúkala krátke bezhotovostné pôžičky, doplatila na obmedzenie výšky úrokovej sadzby a zákaz doplnkových služieb. Po spoločnosti Provident Financial ide tak o ďalšiu nebankovku, ktorá končí pre prísnejšie pravidlá. Informáciu priniesol portál e15.cz.
d roku 2015 môžu nebankovky svojim klientom účtovať najviac dvojnásobné úroky v porovnaní s bežnými komerčnými bankami. Ďalšou zmenou je nemožnosť účtovať si dodatočné poplatky, napríklad za osobný výber splátok. Nebankovky tiež nemôžu v zmluvách používať rozdielne veľkosti písma, zákazníci sa nesmú cyklicky zadlžovať, a podobne. Spoločnosť v tomto roku zastavila poskytovanie nových pôžičiek, v podstate sa stará len o tie existujúce. Úplný zánik podnikania na Slovensku odhaduje Konvička možno až na budúci rok. Na webovej stránke je uvedené, že spoločnosť od 23. mája pozastavuje poskytovanie úverov zákazníkom.
aktuality.sk
18. 10. 2017
Slovensko má na to, aby zvládlo bez akýchkoľvek negatív či otrasov rast minimálnej mzdy na úroveň 480 eur mesačne. Po rokovaní vlády to v stredu zdôraznil štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš s tým, že to vychádza z analýz, ktoré si pred návrhom na takýto rast minimálneho zárobku urobil rezort.
Sme hlboko presvedčení o tom, že takéto stanovenie minimálnej mzdy pôsobí pozitívne na vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike, a to predovšetkým preto, lebo zvyšuje motiváciu ľudí pracovať," uviedol Ondruš.
Ani v okresoch s najvyššou mierou nezamestnanosti podľa neho rast minimálnej mzdy nelikviduje pracovné miesta či nebráni ľuďom, aby si prácu našli.
Sme si vedomí toho, že zvyšovanie minimálnej mzdy vytvára tlak na zvyšovanie všetkých miezd v ekonomike," dodal Ondruš. Ministerstvo podľa neho s týmto tvrdením súhlasí, je si ho vedomé a aj práve preto pristupuje k rastu minimálnej mzdy. Aby prispelo vo všeobecnosti k zvýšeniu platov v slovenskej ekonomike.
Vláda v stredu odobrila zvýšenie minimálnej mzdy od budúceho roka zo súčasných 435 eur na 480 eur mesačne, čo predstavuje rast o 10,34 percent. Minimálna hodinová mzda zamestnancov tak dosiahne 2,759 eura.
Richter pracuje na nových zmenách. Pracujúci by mohli odísť do preddôchodku.
18. 10. 2017
Pracujúci by mali mať možnosť odchodu do tzv. preddôchodku.
Zmenu zákona pripravuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a malo by ho dať do medzirezortného pripomienkového konania do konca roka.
Avizoval to v sobotu šéf rezortu Ján Richter (Smer-SD) počas zhromaždenia odborárov a ich sympatizantov v Bratislave. Tí žiadajú tzv. zastropovanie dôchodkového veku preddôchodok.
"Preddôchodok by ešte tento rok mal ísť do medzirezortného pripomienkového konania tak, aby v budúcom roku prešiel parlamentom,"povedal Richter.
Treba však podľa neho hľadať aj riešenie ohľadom tretieho dôchodkového piliera, keďže ten podľa ministra s preddôchodkom úzko súvisí. Mal by sa podľa Richtera hľadať spôsob, aby zamestnávateľ navýšil prostriedky, a tiež aby boli peniaze v treťom dôchodkovom pilieri lepšie zhodnocované.
Rezort by nechcel limitovať skupiny pracovníkov, ktorí by mohli využiť inštitút preddôchodku. "Malo by sa to týkať ľudí, ktorí budú mať povedzme päť rokov do riadneho odchodu na dôchodok," povedal. Preddôchodok by mal mať podľa ministra zmysel v tom, že pracovník by si pomocou nasporených prostriedkov vyplatil podlžnosti voči Sociálnej poisťovni za spomínaných päť rokov, kedy už chce byť na dôchodku. Tak by sa zabezpečilo, aby skorší odchod do dôchodku nemal negatívny vplyv na výpočet dôchodkovej dávky.
Výzve odborárov sú otvorení. Pokiaľ ide o požiadavku odborárov o tzv. zastropovanie dôchodkového veku, v Smere-SD si to podľa Richtera vedia predstaviť.
"Nehovorím, že sa úplne stotožňujeme s požiadavkou odborárov ohľadom 64 rokov, tá otázka je otvorená, treba k tomu dospieť na základe analýzy,"
povedal Richter. Odborári chcú, aby bola zákonom stanovená maximálna hranica veku pre odchod do starobného dôchodku na 64 rokov.
"Čiže nie materstvo, ale výchova detí by bola istým spôsobom ohodnotená," doplnil Richter. Vie si predstaviť, že nárok na skorší odchod do dôchodku bez straty na výške dôchodkovej dávky by mohla mať osoba, ktorá vychovala napríklad tri deti. Je to zatiaľ iba zámer, o ktorom chce Richter hovoriť so sociálnymi aj politickými partnermi. Ak by vyšiel, mohol by ho predložiť na budúci rok.